Štvrtok, 12. novembra
Keď sa farizeji opýtali Ježiša, kedy príde božie kráľovstvo, on im povedal: „Božie kráľovstvo neprichádza tak, že by sa to dalo spozorovať. Ani nepovedia: ‚Aha, tu je!‘ alebo: ‚Tamto je!‘, lebo Božie kráľovstvo je medzi vami.“ A učeníkom povedal: „Prídu dni, keď si budete žiadať uvidieť jeden z dní Syna človeka, ale neuvidíte. A povedia vám: ‚Hľa, tu je!‘, ‚Hľa, tamto je!‘ Nechoďte nikde, nebežte za nimi! Lebo ako blesk, keď sa zablysne, ožiari všetko od jedného kraja neba až po druhý, tak aj Syn človeka v svoj deň. Ale najprv musí mnoho trpieť a toto pokolenie ho zavrhne.
Zamyslenie
„Božie kráľovstvo je medzi vami“ (Lk 17, 21).
Keď Ježiš povedal farizejom, že Božie kráľovstvo je medzi nimi, chcel tým povedať, že to on sám je tým Božím kráľovstvom, ktoré prichádza. Farizeji to nevedeli pochopiť. Roky očakávali Mesiáša a jeho kráľovstvo a boli si istí, že na základe svojho chápania Písma ten čas spoznajú. Avšak Božie kráľovstvo sa pred nimi objavilo celkom nečakane. Prišlo v osobe pokorného tesára; prišlo spôsobom, aký neočakávali. Podobne ako títo farizeji, aj my máme určité očakávania, ktoré nám možno bránia medzi sebou spozorovať Pána. Ak sa tvoje dospelé dieťa muselo na chvíľu nasťahovať späť domov, no ty si si už vychutnával pokoj a ticho prázdneho hniezda, možno si uvedomíš, že ti Boh dáva príležitosť stráviť s ním viac času a prehĺbiť s ním vzťah. Alebo sa musíš nečakane presťahovať a hoci sa ti veľmi nechce, na novom mieste nájdeš nejaký mimoriadny dar – napríklad živú farnosť alebo nové priateľstvá. Boh chce, aby sme sa vo všetkých prekvapeniach, ktoré nám život prináša, zamerali na jedno – na to, že medzi nami je on sám. „Božie kráľovstvo je medzi vami“ (Lk 17, 21). Vďaka tomu veríme, že z každej situácie, v ktorej sa ocitneme, vzíde dobro. Zmeny bývajú náročné. Straty bývajú smutné. Niekedy môže byť ťažké zotrvať v pokoji. Ale Boh nás nikdy neopustí, vždy bude stáť na našej strane, či už nás nová situácia napokon prekvapí príjemne, alebo nie. Keďže kráľovstvo prišlo inak, ako očakávali farizeji, nevedeli ho prijať a spoznať v ňom požehnanie. Namiesto toho, aby objavili požehnanie v tom, že je Ježiš s nimi, držali sa vlastných predstáv a útočili na neho. Vlastné myšlienky a plány opúšťame občas len s veľkým sebazaprením. Ježiš však chce, aby sme mu v nečakaných situáciách dôverovali. Ak tak urobíme, zakúsime nielen jeho prítomnosť, ale tiež všetko, čím nás chce požehnať.
„Pane Ježišu, dôverujem ti v každej situácii – aj v tej celkom nečakanej.“