Štvrtok, 12. augusta

Pán povedal Jozuovi: „Dnes ťa začnem vyvyšovať pred celým Izraelom, aby vedeli, že ako som bol s Mojžišom, tak budem aj s tebou. Rozkáž kňazom, ktorí nosia archu zmluvy: Až prídete na breh Jordána, ostaňte stáť.“ A Jozue povedal synom Izraela: „Pristúpte sem a počujte slová Pána, svojho Boha.“ A pokračoval: „Podľa tohoto poznáte, že je uprostred vás živý Boh, ktorý pred vami vyženie Kanaánčanov: Archa zmluvy Pána celej zeme pôjde pred vami cez Jordán. Len čo sa kňazi, ktorí ponesú archu Pána, Boha celej zeme, dotknú nohami vôd Jordána, vody, čo budú niže nich, odtečú, a tie, čo pritekajú zhora, ostanú stáť ako hrádza.“ Ľud teda vyšiel zo svojich stanov, aby prešiel cez Jordán. Kňazi, čo niesli archu zmluvy, kráčali pred ním. Keď došli k Jordánu a ich nohy sa dotkli vody – a koryto Jordána bývalo cez celú žatvu plné až po okraj –, vody, ktoré pritekajú zhora, sa zastavili na jednom mieste ako priehrada veľmi ďaleko pri meste, ktoré sa volá Adam a leží pri Sartane. Tie, čo boli poniže, odtiekli k moru Araba čiže k Slanému moru, až úplne zmizli. Ľud prechádzal oproti Jerichu a kňazi, ktorí niesli archu zmluvy, pevne stáli na suchej zemi uprostred Jordána, kým neprešiel celý Izrael po suchom riečisku na druhý breh Jordána.

Jozue 3, 7 – 10a. 11. 13 – 17;

Zamyslenie

„Kňazi, ktorí niesli archu zmluvy, pevne stáli… kým neprešiel celý Izrael po suchom riečisku na druhý breh Jordána“ (Joz 3, 17).

Dnešné čítanie nám ukazuje, akú dôležitú úlohu zohrávali v starovekom Izraeli kňazi, zvlášť počas putovania Izraelitov do zasľúbenej zeme. Jozue im kázal vojsť do rieky Jordán pred ľudom a zostať tam, pokým všetci neprejdú. Títo kňazi museli doslova urobiť krok viery, ak mali poslúchnuť Jozueho príkaz. Nevedeli, že rieka prestane tiecť, ale dôverovali slovu, ktoré Pán dal Jozuemu, a vykročili vpred. Vďaka tomuto kroku viery mohol potom prekročiť Jordán celý izraelský národ. Boh určite mohol rieku zastaviť aj sám a previesť Izraelitov cez ňu aj bez pomoci kňazov. Rozhodol sa však, že do zasľúbenej zeme prevedú jeho ľud práve oni. Aj dnes si Boh vyberá kňazov, ktorí s ním spolupracujú a vedú jeho ľud do novej zasľúbenej zeme – do neba. Vždy, keď prijímame sviatosti, kňaz pri tom zohráva osobitnú úlohu. Koná v osobe Krista a stojí ako most medzi nebom a zemou. Podobne ako starovekí izraelskí kňazi, aj on kvôli nám stojí v rieke Božích milostí. No takými mostami nie sú len kňazi. Celá Cirkev ako tajomné Kristovo telo je v podstate mostom medzi nebom a zemou. Každý z nás má podiel na Ježišovom všeobecnom kňazstve. Bez ohľadu na naše povolanie nás všetkých Boh pozýva privádzať ľudí k spáse. Chce, aby všetci ľudia vošli do večného života a dáva nám výsadu pomáhať im v tom. Pýtaj sa teda Pána, akým spôsobom môžeš byť aj ty mostom do večného života. Môžeš napríklad začať každodennou modlitbou za ľudí, o ktorých vieš, že sú od Pána vzdialení. V modlitbe popros Ducha Svätého, aby ti pomáhal všimnúť si príležitosti svedčiť im o svojej viere. A keď sa takáto príležitosť naskytne, spomeň si na kňazov Izraela. S vierou vykroč a sleduj, ako Boh koná.

„Pane Ježišu, ukáž mi, ako dnes môžem byť mostom medzi nebom a zemou.“

Jozue 3, 7 – 10a. 11. 13 – 17; Žalm 114, 1 – 6; Matúš 18, 21 — 19, 1