Štvrtok, 11. februára, Panny Márie Lurdskej
Pán, Boh, povedal: „Nie je dobre, že je človek sám. Urobím mu pomocníka, ktorý mu bude podobný.“ Keď Pán, Boh, utvoril z hliny všetku poľnú zver a všetky nebeské vtáky, priviedol ich k Adamovi, aby videl, ako ich pomenuje. Lebo ako Adam nazval každú živú bytosť, tak sa ona volá. A Adam dal mená všetkému dobytku, všetkým nebeským vtákom a všetkým poľným zvieratám. Ale pomocník, ktorý by bol podobný Adamovi, sa nenašiel. Pán, Boh, teda dopustil na Adama hlboký spánok. A keď zaspal, vybral jedno z jeho rebier a jeho miesto zaplnil mäsom. Z rebra, ktoré Pán, Boh, Adamovi vybral, utvoril ženu a priviedol ju k Adamovi. A Adam zvolal: „Toto je konečne kosť z mojich kostí a telo z môjho tela. Bude sa volať Mužena, lebo z muža bola vzatá.“ Preto muž opustí svojho otca i matku a pripúta sa k svojej manželke a budú jedno telo. Obaja, Adam i jeho žena, boli nahí a nehanbili sa.
Zamyslenie
„Nie je dobre, že je človek sám“ (Gn 2, 18).
Od detstva poznáme príbeh o tom, ako Boh vzal rebro z Adamovho boku a utvoril z neho Evu. „Nie je dobre, že je človek sám,“ hovorí Boh (Gn 2, 18). On vedel, že Adam ako ľudské stvorenie bude potrebovať vhodného partnera, rovnocenného spoločníka, a túto jeho potrebu naplnil. Pred stvorením Evy však stvoril mnohé iné veci – rôzne druhy vtákov a iných zvierat. Boh určite vedel, že nosorožec ani pštros nebudú pre človeka vhodným partnerom; že ovce, kozy a voly, nech sú akokoľvek užitočné, v skutočnosti nebudú tým spoločníkom, ktorého bude Adam najväčšmi potrebovať. Adam bude túžiť po niekom ako on, po niekom, kto by mu mohol poskytnúť priateľstvo a spoločenstvo. Zároveň však Boh vedel, že Adam bude pri podmaňovaní a starostlivosti o záhradu potrebovať rôznu inú pomoc. A tak tvoril – takpovediac nad rámec Adamovej základnej potreby – a dal mu oveľa viac, ako si on sám želal alebo predstavoval. Takto Boh zaobchádza aj s nami. Možno niekedy Boha prosíš, aby ti dal niečo, čo potrebuješ – niečo silné ako koňa alebo výživné ako sad plný ovocných stromov –, a ty miesto toho nájdeš pred dverami nosorožca alebo milého huňatého baránka. Vari sa Boh pomýlil? Odmieta ti dať to dobro, o ktoré si ho prosil, a dáva ti niečo iné? Určite nie. Boh vie, čo potrebuješ, prv, ako by si ho prosil (pozri Mt 6, 8). Je dosť možné, že ti dáva niečo, čo potrebuješ – no dáva ti to ešte skôr, ako ty sám začneš o to prosiť. Dnes povedz Bohu, že veríš v jeho lásku a starostlivosť o teba. On pozná všetky tvoje potreby a chce ti dať všetko dobré, aby ich naplnil. Ak si ho o niečo prosil a máš pocit, že ti neodpovedá, prečítaj si dnešné prvé čítanie ešte raz. Zamysli sa nad tým, ako Boh naplnil Adamovu potrebu vhodného spoločníka, a potom popros Ducha Svätého, aby ti ukázal, ako odpovedá tebe. Odmietaj myšlienky, ktoré ti hovoria, že Boh ťa nepočúva, nezaujíma sa o teba alebo ti neodpovie. Nahlas vyslov slová dôvery v jeho múdrosť a správne načasovanie v tvojom živote. (A potom sa ho opýtaj, čo máš robiť s tým nosorožcom!)
„Otče, verím v tvoju dokonalú lásku ku mne!“