Štvrtok, 10. júna

Bratia, až do dnešného dňa leží na srdci synov Izraela závoj, keď čítajú Mojžiša. Keď sa však obráti k Pánovi, závoj spadne. Pán je Duch; a kde je Pánov Duch, tam je sloboda. A my všetci s odhalenou tvárou hľadíme ako v zrkadle na Pánovu slávu a Pánov Duch nás premieňa na taký istý, čoraz slávnejší obraz. Preto keď máme túto službu z milosrdenstva, ktoré sme dosiahli, neochabujeme. A ak je naše evanjelium ešte zahalené, je zahalené tým, čo idú do záhuby. Im, neveriacim, boh tohoto veku zaslepil mysle, aby im nezažiarilo svetlo evanjelia o Kristovej sláve, ktorý je obrazom Boha. Veď nie seba hlásame, ale Ježiša Krista, Pána; my sme len vaši služobníci pre Ježiša. Lebo Boh, ktorý povedal: „Nech z temnôt zažiari svetlo,“ zažiaril aj v našich srdciach na osvietenie poznania Božej slávy v tvári Ježiša Krista.

Druhý list Korinťanom 3, 15 — 4, 1. 3 – 6;

Zamyslenie

„Keď sa však obráti k Pánovi, závoj spadne“ (2 Kor 3, 16).

Závoj ukrýva podstatnú časť tváre človeka, ba práve tú časť, ktorá dokáže prezradiť jeho myšlienky a pocity. Keď Pavol hovorí, že srdcia starovekých Izraelitov boli zahalené závojom, vyjadruje tým, že im niečo znemožňovalo naplno vnímať Boha. Niečo im bránilo vidieť jeho tvár. Samozrejme, Pavol netvrdí, že Boha nemohli vidieť vôbec. Pavol tým myslel, že ešte nemali plné poznanie o Bohu. Mali Mojžišov zákon, ktorý dodržiavali a rozjímali o ňom. Mali výsadu, že sa mu mohli klaňať vo svojom chráme, mali sviatky a soboty, počas ktorých sa zhromažďovali na modlitbu. Ale niečo im predsa len chýbalo. Keď prišiel Ježiš, závoj spadol. Ježiš nám svojím narodením a prebývaním medzi nami odhalil Božiu tvár. Je to tvár Boha, ktorý nie je vzdialený, ale je veľmi blízko pri nás (pozri Sk 17, 27). Po dlhých rokoch čakania Boh naplno prejavil svoju lásku a milosrdenstvo: aby nás spasil, prijal našu ľudskú prirodzenosť. Dnes už toto Kristovo dielo spásy dobre poznáme, no na to, aby sme ho „videli“, musíme sa k nemu obrátiť. Je veľa spôsobov, ako to robiť. Na stránkach Svätého písma vidíme Ježiša, ako uzdravuje a prichádza k strateným. Pri pohľade na kríž vidíme obetu lásky, ktorú za nás priniesol. Vidíme ho aj v tvárach ľudí okolo nás, najmä chudobných. V bohostánku v kostole vidíme jeho veľkú pokoru, s akou je prítomný v eucharistickom Chlebe. Zamysli sa, čo sa deje vždy, keď „vidíš“ Ježiša v každom z týchto spôsobov. Keď sa ťa dotýka svojou milosťou a milosrdenstvom, premieňa ťa. Vieš, že budeš navždy milovaný, nech by si urobil čokoľvek. Zakusuješ pokoj, ktorý pramení z vedomia, že ti bolo odpustené. Keď sa začneš pozerať na veci z perspektívy večnosti, tvoje obavy sa vytrácajú. Aj ty chceš byť lepším – aby si sa mu viac podobal. Obráť sa teda aj dnes k Ježišovi. Dovoľ mu odkryť tvoj závoj a otvoriť ti oči, aby si videl Božiu tvár.

„Pane, chcem ťa dnes vidieť!“

Druhý list Korinťanom 3, 15 — 4, 1. 3 – 6; Žalm 85, 9 – 14; Matúš 5, 20 – 26