Štvrtok, 1. októbra
Jób prehovoril takto: „Zľutujte, zľutujte sa aspoň vy, moji priatelia, nado mnou, lebo sa ma dotkla ruka Pánova. Prečo ma prenasledujete ako Boh a nemôžete sa nasýtiť môjho tela? Bár by moje slová boli napísané, bár by ich zaznačili do knihy železným rydlom a olovom, aby navždy zostali vrýpané do skaly. Ja viem, že môj vykupiteľ žije a ako posledný bude stáť nad prachom; a hoc moja koža bude rozrušená, zo svojho tela budem vidieť Boha. Veru, ja sám ho uvidím, moje oči, nie cudzie, ho uvidia. Srdce mi v hrudi prahne po tom.“
Zamyslenie
„Moje oči, nie cudzie, ho uvidia“ (Jób 19, 27).
Trestal Boh Jóba za jeho hriechy? Práve toto mu totiž povedali jeho priatelia. Veď prečo by inak trpel? Jób však vie, že je nevinný. Hoci vie, že ho Boh necháva trpieť, nepripúšťa, že sa to deje pre jeho hriechy (pozri Jób 19, 21). Navyše vyhlasuje, že jedného dňa dostane za pravdu a „on sám uvidí Boha“ (porov. Jób 19, 27). V prípade prírodnej katastrofy alebo pandémie koronavírusu sa nám podsúva myšlienka, že ide o Boží trest, namierený proti nám. Ešte neodbytnejšie sa táto myšlienka hlási pri nejakej tragédii, ktorá sa nás osobne dotýka – napríklad keď stratíme dieťa, diagnostikujú nám nevyliečiteľnú chorobu alebo sa nám stane nejaká nehoda. Automatické spájanie utrpenia s Božím trestom však môže deformovať naše vnímanie Boha. Môžeme si začať Boha vykresľovať ako nahnevaného a pomstychtivého vládcu namiesto toho, aby sme v ňom videli súcitného a milosrdného Otca, ktorého nám zjavil Ježiš. Možno nás ovládne aj strach; začneme sa báť, že si každým svojím hriechom či chybným krokom privodíme nešťastie. Takýto však Boh určite nie je. On je dobrý a chce nám len dobre. Ako máme teda uvažovať, keď nás postihne nejaká pohroma? Predovšetkým pamätajme na to, že veci, ktoré mnohokrát vyzerajú ako trest, sú jednoducho prirodzené následky hriechu. Ak nedokážeme odpustiť, môžeme sa zatvrdiť a zatrpknúť. Ak sa dlhodobo nezdravo stravujeme, môžeme vážne ochorieť. Boh také veci dopustí, ale aktívne ich nespôsobuje. Ďalej si musíme uvedomiť, že žijeme v hriešnom svete. Boh nás nechcel postihnúť chorobami, smrťou a prírodnými katastrofami; to všetko prišlo na svet skrze hriech. Jedného dňa, keď Kristus opäť príde, Boh bude „všetko vo všetkom“ (1 Kor 15, 28). To bude deň D! Nebude viac utrpenia ani sĺz. Vtedy aj my, podobne ako Jób, uvidíme Boha na vlastné oči – spolu s nádherou jeho dokonalého stvorenia.
„Otče, chválim ťa za tvoje milosrdenstvo a vernosť.“
Jób 19, 1. 21 – 27; Žalm 27, 7 – 9. 13 – 14; Lukáš 10, 1 – 12