Štvrtok, 1. júla
Boh skúšal Abraháma a povedal mu: „Abrahám!“ On odpovedal: „Tu som.“ Boh hovoril: „Vezmi svojho jediného syna Izáka, ktorého miluješ, choď do krajiny Moria a obetuj ho tam ako zápalnú obetu na vrchu, ktorý ti ukážem.“ Abrahám vstal ešte za noci, osedlal osla, vzal so sebou dvoch sluhov a svojho syna Izáka, naštiepal dreva na zápalnú obetu a vybral sa na miesto, ktoré mu Boh označil. Keď na tretí deň Abrahám zdvihol oči, zďaleka uzrel to miesto a povedal svojim sluhom: „Čakajte tu s oslom. Ja a chlapec pôjdeme až ta, pokloníme sa a vrátime sa k vám.“ Potom Abrahám vzal drevo na zápalnú obetu a naložil ho na svojho syna Izáka. Sám niesol v rukách oheň a nôž. Ako išli sami dvaja, vravel Izák svojmu otcovi Abrahámovi: „Otče!“ On mu povedal: „Čo chceš, syn môj?“ „Pozri,“ hovorí Izák, „oheň a drevo je tu, a baránok na zápalnú obetu je kde?“ Abrahám odvetil: „Boh si zaobstará baránka na obetu, syn môj.“ A vedno šli ďalej. Keď došli na miesto, ktoré mu ukázal Boh, Abrahám postavil oltár, poukladal naň drevo, zviazal svojho syna Izáka a položil ho na oltár, na drevo. Potom Abrahám vystrel ruku, vzal nôž a chcel obetovať svojho syna. Ale v tom naň zavolal anjel Pána z neba: „Abrahám, Abrahám!“ On odpovedal: „Tu som.“ Anjel mu povedal: „Nevzťahuj svoju ruku na chlapca a neublíž mu! Teraz viem, že sa bojíš Boha, veď si mi neodoprel svojho jediného syna.“ Abrahám zdvihol oči a uzrel barana zachyteného rohami v kroví. Vzal ho a obetoval namiesto svojho syna ako zápalnú obetu. A toto miesto nazval: „Pán sa stará;“ a tak sa až podnes hovorí: „Na vrchu Pán sa stará.“ Anjel Pána znova zavolal z neba na Abraháma: „Na seba samého prisahám – taký je výrok Pána –: Pretože si toto urobil a neodoprel si mi svojho jediného syna, požehnám ťa a rozmnožím tvoje potomstvo ako hviezdy na nebi a ako piesok na brehu mora a tvoje potomstvo sa zmocní brán svojich nepriateľov. A pretože si poslúchol môj hlas, v tvojom potomstve budú požehnané všetky národy zeme.“ Potom sa Abrahám vrátil k svojim sluhom a všetci spolu sa pobrali do Bersaby. A Abrahám ostal bývať v Bersabe.
Zamyslenie
„Boh skúšal Abraháma“ (Gn 22, 1).
Abrahám stál pred bolestným rozhodnutím. Boh od neho žiadal obetu jediného syna Izáka, jeho milovaného dieťaťa, ktorého sa so Sárou dočkal vo vysokom veku. Rozhodne sa poslúchnuť Pána aj napriek tomu, že nerozumie, prečo to Boh od neho žiada? Alebo zapochybuje, že Bohu možno dôverovať, a vydá sa vlastnou cestou? Každý z nás zažije počas svojho života takú či onakú „skúšku“. Vážnu chorobu, finančné problémy, krachujúci vzťah – v takých situáciách býva naša viera ťažko skúšaná. Aj my máme vtedy na výber podobne ako Abrahám. Rozhodneme sa veriť Bohu, ktorý dodrží svoje prisľúbenie? Rozhodneme sa zostať mu verní? Alebo zapochybujeme a radšej sa zariadime podľa seba? V takýchto situáciách obyčajne nie je ľahké odhodlať sa povedať Bohu áno. Pravdepodobne to nebolo ľahké ani pre Abraháma. Nad čím asi premýšľal, keď vystupoval na ten vrch? Bolo by ľudské pochybovať o Božej dobrote a sužovať sa tým, čo musí urobiť. No Abrahám sa rozhodol poslúchnuť nehľadiac na to, čo si myslel a ako sa cítil. A keď neskôr začul hlas z neba, musel pocítiť veľkú úľavu! Život jeho milovaného syna bol ušetrený. No Abrahám určite prežíval aj radosť z poznania, že Boh mu zostal v tomto čase skúšky verný. Dnes si nájdi čas na uvažovanie o skúškach viery vo svojom živote. Potom sa zamysli nad tým, ako na ne odpovedáš. Keď si v pokušení zapochybovať, popros Boha o milosť dôvery v jeho dobrotu a starostlivosť. Rozhodni sa, že budeš veriť, že Boh je vždy spoľahlivý a vždy dodrží svoje prisľúbenia.
„Pane, verím, že si verný! Dôverujem ti a chcem ti byť vždy poslušný.“