Streda, 9. decembra sv. Juan Diego Cuauhtlatoatzin
„Komuže ma prirovnáte, aby som mu bol podobný?“ – vraví Svätý. Zdvihnite oči k nebu a pozrite: kto toto všetko stvoril? Ten, čo vyvádza ich spočítané zástupy a všetky volá po mene; taká nesmierna je jeho moc a sila, že ani jedno z nich nechýba. Prečo vravíš, Jakub, Izrael, prečo hovoríš: „Skrytá je moja cesta pred Pánom, môjmu Bohu sa moje právo vymyká?“ Nevieš alebo si nepočul? Pán je večný Boh, ktorý stvoril zemské končiny; on neomdlie, ani sa neunaví a jeho múdrosť nemožno vyskúmať. On dáva unavenému silu a bezmocnému rozmnožuje zdatnosť. Mladí omdlievajú od únavy a junač podlomená padá, ale tí, čo dúfajú v Pána, načerpajú novú silu, dostanú krídla ako orly, utekať budú, a neustanú, budú putovať, a neomdlejú.
Zamyslenie
„Zdvihnite oči k nebu“ (Iz 40, 26).
Spomeň si na príbeh o Abrahámovi. Boh ho jedného večera vyviedol von a povedal mu: „Pozri na nebo a spočítaj hviezdy, ak môžeš. Také bude tvoje potomstvo“ (Gn 15, 5). Abrahám a jeho manželka Sára boli v tom čase už v pokročilom veku a nemali deti. No Boh im aj tak sľubuje nespočetné množstvo potomkov – celý národ, ktorý má byť požehnaním pre svet. Neskôr vidíme Abrahámových potomkov žiť v hanbe a vo vyhnanstve v Babylone. Je ich naozaj veľa, no pre hriech a nevernosť Pánovi namiesto požehnania vyšli na posmech. Uprostred ich poníženia sa odrazu dvíha prorocký hlas a vyzýva ich, aby nasledovali Abrahámov príklad, pozreli sa na hviezdy a uverili Božiemu prisľúbeniu. Podobne ako sa Abrahámovi zdalo nemožné, že sa stane otcom veľkého národa, aj vyhnancom v Babylone sa zdalo nemožné, že by ich Boh priviedol domov. Presne to však urobil. Odpustil im všetky hriechy a po dlhom putovaní ich priviedol naspäť do Jeruzalema. Vlial im nové sily, aby mohli „utekať, a neustali; aby mohli putovať, a neomdleli“ (porov. Iz 40, 31). Si ustatý? Pociťuješ z niečoho úzkosť alebo ti niečo naháňa strach? Alebo ťa opakovaný hriech, z ktorého sa nedokážeš vymaniť, oberá o nádej a radosť? Nech je to čokoľvek, urob ako tvoji predchodcovia vo viere a pozdvihni oči k nebu. Urob to dnes večer. Vyjdi von a zahľaď sa na hviezdy. Predstav si, že si Abrahám a hľadíš na nebo. Alebo že si vyhnancom v Babylone, ktorý po prvý raz počuje slová z dnešného čítania. Potom si pripomeň prísľub, ktorý ti Boh dal v Kristovi. Ježiš prisľúbil, že bude stále s tebou, že ťa vypočuje, keď budeš k nemu volať, že ti z očí zotrie každú slzu a že ti odpustí každý hriech. Sľúbil, že ťa bude sýtiť vlastným telom a krvou, aby si mohol „utekať a neustať“. Nadovšetko však prisľúbil, že ťa bude milovať – navždy.
„Pane, stojím a hľadím na tvoje hviezdy, a neostáva mi iné, len žasnúť nad tvojou láskou.“
Izaiáš 40, 25 – 31; Žalm 103, 1 – 4. 8. 10; Matúš 11, 28 – 30