Streda, 7. apríla
V ten deň išli dvaja z Ježišových učeníkov do dediny zvanej Emauzy, ktorá bola od Jeruzalema vzdialená šesťdesiat stadií, a zhovárali sa o všetkom, čo sa prihodilo. Ako sa tak zhovárali a spoločne uvažovali, priblížil sa k nim sám Ježiš a išiel s nimi. Ich oči boli zastreté, aby ho nepoznali. I spýtal sa ich: „O čom sa to cestou zhovárate?“ Zastavili sa zronení a jeden z nich, menom Kleopas, mu povedal: „Ty si vari jediný cudzinec v Jeruzaleme, ktorý nevie, čo sa tam stalo v týchto dňoch?“ On im povedal: „A čo?“ Oni mu vraveli: „No s Ježišom Nazaretským, ktorý bol prorokom, mocným v čine i v reči pred Bohom aj pred všetkým ľudom; ako ho veľkňazi a naši poprední muži dali odsúdiť na smrť a ukrižovali. A my sme dúfali, že on vykúpi Izrael. Ale dnes je už tretí deň, ako sa to všetko stalo. Niektoré ženy z našich nás aj naľakali. Pred svitaním boli pri hrobe, a keď nenašli jeho telo, prišli a tvrdili, že sa im zjavili anjeli a hovorili, že on žije. Niektorí z našich odišli k hrobu a zistili, že je to tak, ako vraveli ženy, ale jeho nevideli.“ On im povedal: „Vy nechápaví a ťarbaví srdcom uveriť všetko, čo hovorili proroci! Či nemal Mesiáš toto všetko vytrpieť, a tak vojsť do svojej slávy?“ A počnúc od Mojžiša a všetkých Prorokov, vykladal im, čo sa naňho v celom Písme vzťahovalo. Tak sa priblížili k dedine, do ktorej šli, a on sa tváril, že ide ďalej. Ale oni naň naliehali: „Zostaň s nami, lebo sa zvečerieva a deň sa už schýlil!“ Vošiel teda a zostal s nimi. A keď sedel s nimi pri stole, vzal chlieb a dobrorečil, lámal ho a podával im ho. Vtom sa im otvorili oči a spoznali ho. Ale on im zmizol. Tu si povedali: „Či nám nehorelo srdce, keď sa s nami cestou rozprával a vysvetľoval nám Písma?“ A ešte v tú hodinu vstali a vrátili sa do Jeruzalema. Tam našli zhromaždených Jedenástich a iných s nimi a tí im povedali: „Pán naozaj vstal z mŕtvych a zjavil sa Šimonovi.“ Aj oni porozprávali, čo sa im stalo cestou a ako ho spoznali pri lámaní chleba.
Zamyslenie
Zostaň s nami“ (Lk 24, 29).
Dvaja učeníci kráčajúci do Emáuz boli skľúčení a zmätení. A tak cudzincovi, ktorý sa k nim pripojil, dychtivo vyrozprávali všetko ohľadom smutných udalostí predošlých dní. On im zasa „otvoril Písma“ a tak ich tým zaujal, že sa s ním ani nechceli rozlúčiť. Naliehali naňho: „Zostaň s nami“ (Lk 24, 29). Zostaň s nami. Tieto tri slová emauzským učeníkom úplne zmenili život. V tomto cudzincovi napokon pri lámaní chleba spoznali Ježiša, ktorý vstal z mŕtvych. To on sám s nimi kráčal celou cestou! Vieme, že zmŕtvychvstalý Kristus je stále s nami. Prebýva v nás od krstu. Vo svätej omši je prítomný v lámaní chleba. A predsa aj nám môže život zmeniť modlitba: „Zostaň so mnou.“ Vyjadruje totiž najhlbšie túžby nášho srdca a pozýva Ježiša, aby na ne odpovedal. Keď Ježiša prosíme, aby zostal s nami, vyjadrujeme svoju hlbokú túžbu po jeho prítomnosti, po tom, aby nás nikdy neopustil. Veď aj nám – podobne ako učeníkom – otvára oči na duchovné veci, ktoré by nám inak unikli. On hasí náš smäd po Bohu. Táto prosba je zároveň vyznaním, že Ježiša potrebujeme. Potrebujeme, aby zostal s nami, aby nám dával milosť a múdrosť a aby nás viedol. Potrebujeme, aby zostal s nami, aby sme počuli jeho hlas a dokázali plniť jeho vôľu. Keď predkladáme svoje potreby Ježišovi, on nám toho dáva ešte viac, ako prosíme. Napokon táto modlitba vyjadruje, že túžime do svojho života prijať ešte viac Ježišovej lásky, milosrdenstva a svetla. Odzrkadľuje naše poznanie Božej štedrosti a hojnosti. Hoci sme od neho dostali už veľa, vieme, že on nám toho chce stále darovať ešte omnoho viac. Svätý Páter Pio napísal nádhernú modlitbu, ktorá je ozvenou týchto troch slov emauzských učeníkov. Tá modlitba sa končí slovami: „Zostaň so mnou, Pane. Len teba jediného, tvoju lásku, milosť a vôľu, tvoje srdce a tvojho Ducha hľadám, lebo ťa milujem a nežiadam si za to inú odmenu, než aby som ťa miloval ešte viac.“ Skúsme si dnes túto modlitbu prisvojiť
„Pane, milujem ťa celým srdcom. Zostaň so mnou.“
Skutky apoštolov 3, 1 – 10; Žalm 105, 1 – 4. 6 – 7; Lukáš 24, 13 – 35