Streda, 5. mája
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Ja som pravý vinič a môj Otec je vinohradník. On každú ratolesť, ktorá na mne neprináša ovocie, odrezáva, a každú, ktorá ovocie prináša, čistí, aby prinášala viac ovocia. Vy ste už čistí pre slovo, ktoré som vám povedal. Ostaňte vo mne a ja vo vás. Ako ratolesť nemôže prinášať ovocie sama od seba, ak neostane na viniči, tak ani vy, ak neostanete vo mne. Ja som vinič, vy ste ratolesti. Kto ostáva vo mne a ja v ňom, prináša veľa ovocia; lebo bezo mňa nemôžete nič urobiť. Ak niekto neostane vo mne, vyhodia ho von ako ratolesť a uschne. Potom ich pozbierajú, hodia ich do ohňa a zhoria. Ak ostanete vo mne a moje slová ostanú vo vás, proste, o čo chcete, a splní sa vám to. Môj Otec je oslávený tým, že prinášate veľa ovocia a stanete sa mojimi učeníkmi.“
Zamyslenie
„Ja som pravý vinič“ (Jn 15, 1).
Ak nie sme odborníkmi na pestovanie viniča, diskusia o viniči a ratolestiach a o prerezávaní a prinášaní ovocia sa nám na prvý pohľad môže zdať vzdialená. Skúsme sa však na chvíľu zamyslieť, čo sa na pozadí pestovania viniča môžeme naučiť o živote s Ježišom. • Zdravý vinič. Podobne ako pri iných rastlinách, aj pri viniči platí, že zdravie a úrodnosť celej rastliny závisí od sily kmeňa. Mladá rastlinka sa zvyčajne naštepí na zakorenený kmeň, ktorý jej zabezpečí lepšie šance na úspech. Aj naša sila a náš život pochádzajú od Ježiša, pravého viniča. Boli sme do neho zaštepení, preto sa nemusíme snažiť prinášať ovocie sami od seba. Silu a život predsa prijímame od Ježiša, ktorý požehnáva naše úsilie a robí nás plodnými. • Zostať v spojení s viničom. Na to, aby mohli ratolesti prinášať hojné ovocie, musia zostať pevne spojené so zdravým viničom. My sa učíme zostávať spojení s Ježišom vždy, keď sa pravidelne modlíme alebo o ňom čítame, keď sa na neho obraciame počas dňa a chválime ho v našich radostiach aj starostiach. Takto sa k nemu ešte pevnejšie pripútavame, aby sme mohli ešte hojnejšie prijímať život. • Nechať sa prerezávať. Zdravé, úrodné viniče musia byť každoročne prerezávané. Ak by sa to nedialo, rodili by menej ovocia a hrozili by im choroby. Napokon by úplne prestali rodiť. Takýmto orezávaním je pre nás spytovanie svedomia a vyznávanie hriechov. Možno by sme sa radšej vyhli nepríjemnému prerezávaniu toho, čo nás oddeľuje od Boha, no ak chceme prinášať ovocie, treba sa toho zbaviť. Musíme sa vzdať všetkého, čo narúša naše spojenie s Ježišom. Ježiš povedal, že on je pravý vinič. Čím viac uznávame, že on je skutočným prameňom života, čím viac v ňom zostávame a prosíme ho, aby odstraňoval prekážky, ktoré v nás bránia pôsobeniu jeho milosti, tým viac sa mu začíname podobať. A prinášame dobré ovocie, ktoré pretrvá!
„Pane Ježišu, pomáhaj mi zostať s tebou ako ratolesť na viniči. Túžim prinášať ovocie pre tvoje kráľovstvo.“