Streda, 4. novembra
Moji milovaní, ako ste vždy poslúchli, a nielen v mojej prítomnosti, ale oveľa viac teraz v mojej neprítomnosti, s bázňou a chvením pracujte na svojej spáse. Veď to Boh pôsobí vo vás, že aj chcete aj konáte, čo sa jemu páči. Všetko robte bez šomrania a pochybovania, aby ste boli bezúhonní a úprimní, Božie deti bez hany uprostred zvrhlého a skazeného pokolenia, medzi ktorým svietite ako svetlá na svete tým, že sa držíte slova života na moju slávu v Kristov deň, že som nebežal nadarmo a nenamáhal sa zbytočne. A keby som mal aj svoju krv vyliať na obetu a svätú službu vašej viery, radujem sa a radujem sa s vami všetkými. Takisto sa aj vy radujte a radujte sa so mnou!
Zamyslenie
„A keby som mal aj svoju krv vyliať na obetu a svätú službu vašej viery, radujem sa“ (Flp 2, 17).
Cítiš sa niekedy ako vyžmýkaná handra? Pravdepodobne tak nejako sa cítil svätý Pavol, keď písal tento list. Nielenže bol znovu vo väzení, ale väčšinu predchádzajúceho roka strávil úsilím vyriešiť problémy, ktoré sa objavili inde, napríklad v Korinte a Kolosách. Ako teda mohol povedať: „Radujem sa“ (Flp 2, 17)? Takto predsa nereagujeme, keď sa cítime vyčerpaní. Všimni si, pre aký dôvod Pavol „vylieval svoju krv“: na „obetu a svätú službu“ pre vieru Filipanov (Flp 2, 17). Pavol sa nesústredil na to, ako sa cíti, ani na okolnosti, ale najmä na svoje poslanie. Myslel na to, ako veľmi miluje Boha aj ľudí, ktorým je povolaný slúžiť. Pripomínal si ovocie svojej práce pre členov tamojšieho spoločenstva. A to v ňom vyvolávalo radosť. Vieme, aké je to obetovať sa pre niekoho alebo pre niečo. Je to vyčerpávajúce a môžeme sa preto cítiť smutní, rozhorčení alebo ustarostení. To sú prirodzené ľudské reakcie. No ak sa obetuješ pre niečo, k čomu ťa Boh povoláva, a ak to robíš z lásky k nemu a k ľuďom, môžeš sa radovať rovnako ako svätý Pavol. Možno sa nebudeš stále cítiť veselo, ale budeš zažívať spokojnosť a pokoj s vedomím, že konáš Božiu vôľu najlepšie, ako vieš. Vkladaj svoju dôveru do Pána. Dôveruj mu, že ti dá milosť a silu, ktorú potrebuješ, aby si každý deň vládal ísť ďalej. Dôveruj mu, že každé rozhodnutie, každá obeta, ktorú prinášaš z lásky, a každá tvoja služba prinesie ovocie nielen teraz, ale aj vo večnosti. Toto robil aj svätý Pavol. Vedel, že zmyslom jeho úsilia je spása – a nielen jeho, ale aj spása tých, pre ktorých sa namáhal. Ver aj tomu, že Boh je s tebou, najmä vo chvíľach, keď máš pocit, že už nedokážeš urobiť nič viac. On ťa neopustí! Budeš cítiť nielen jeho prítomnosť, ale možno aj jeho potešenie z tvojej ochoty slúžiť mu. A to ťa určite naplní radosťou!
„Pane, aj keď sa dnes budem možno cítiť ,vyžmýkanýʻ, naplň ma svojou milosťou, aby som vytrvalo miloval teba aj ľudí, ktorým budem slúžiť.“
List Filipanom 2, 12 – 18; Žalm 27, 1. 4. 13 – 14; Lukáš 14, 25 – 33