Streda, 30. septembra, sv. Hieronyma, kňaza a učiteľa Cirkvi
Jób odpovedal svojim priateľom: „Naozaj viem, že je to tak: ako môže byť človek v práve pred Bohom? Keby sa s ním chcel hádať, neodpovie mu ani na jedno z tisícich. On má múdru myseľ a silu mohutnú; kto sa mu už vzoprel a ostal v pokoji? On vrchy prenáša a ony o tom nevedia, v svojom hneve ich prevracia. On môže pohnúť zem z jej miesta, až sa jej stĺpy zachvejú. On rozkáže slnku a ono nevyjde a hviezdy zatvára akoby pod pečať. On sám rozopína nebesia a po morských vlnách sa prechádza. On stvoril Veľký voz aj Orión i Kuriatka a súhvezdia južnej oblohy. On robí veľkolepé veci a nepochopiteľné, zázraky, ktoré nik nezráta. Ak príde ku mne, nevidím ho, keď odíde, tak to nezbadám. Ak niečo schytí, kto mu v tom zabráni? Alebo kto mu môže povedať: ‚Čo robíš?‘ Veď kto som ja, že by som mu mohol odpovedať, kde nájsť slová, aby som sa s ním mohol rozprávať? Lebo aj keby som bol v práve, neozval by som sa, len by som prosil svojho sudcu o milosť. A keď ho budem vzývať a on ma vyslyší, nebudem môcť uveriť, že počul môj hlas.“
Zamyslenie
„Nebudem môcť uveriť, že počul môj hlas“ (Jób 9, 16).
Zdá sa, že keď Jób vyriekol tieto slová, nemal žiadnu nádej. Aj keby mu Boh odpovedal, Jób by neuveril, že skutočne načúval jeho potrebám. Jób žiadnym svojím činom alebo slovom nemohol zmeniť svoj údel. Boh má všetku moc, a predsa ho necháva v prachu. Tak sa to aspoň zdalo. Možno sa podobne cítime aj my – najmä, keď nášho blízkeho postihne choroba alebo keď je náš bankový účet už dlhšie v mínuse. Ako ukazuje Jóbov príbeh, takéto krízy ľudia prežívali odpradávna. A my ľudia máme oddávna aj sklon pochybovať, či Boh počúva, keď k nemu voláme. Avšak skôr, než dospeješ k rovnakému záveru ako Jób, zameraj svoju pozornosť na dnešné evanjelium. Ježiš putuje so svojimi učeníkmi – a čo je prekvapujúce, počúva ich a odpovedá im. Ešte pôsobivejšie je, že reaguje nielen na to, čo mu hovoria, ale aj na úmysly ich sŕdc. Jeho slová sa na prvý pohľad môžu zdať tvrdé, ale sú to správne slová, ktoré majú pomôcť učeníkom objaviť hlbšiu slobodu, ak ho budú nasledovať. Ježiš ťa počúva pozornejšie, než by si očakával. Rovnako ako vnímavý priateľ alebo manžel vie, čo sa ukrýva za tvojimi slovami. Nahlas možno povieš: „Unavuje ma žiť v neistote (bolesti, odmietnutí).“ Ale on počuje, ako v srdci hovoríš: „Mám strach.“ Alebo: „Nemám dosť spánku.“ Odpovie ti. Niekedy priamo, ako to urobil v dnešnom evanjeliu. Niekedy ťa zahrnie útechou a povzbudením. A inokedy odpovie mlčaním – no iba preto, aby ti neskôr ukázal, že v tvojich skúškach kráčal s tebou. Aké je dobré, že Boh vydrží aj naše výčitky a frustrované výlevy! Tak hlboko nám rozumie. Presne vie aj to, čím dnes prechádzaš ty – nemusíš mu to ani hovoriť. Vedz, že pozná tvoje srdce. Ver, že počuje tvoje najhlbšie myšlienky a obavy. A uver, že ti – tak alebo inak – dá svetlo, ktoré ťa dovedie bližšie k nemu.
„Pane Ježišu, ďakujem ti, že ma nielen počúvaš, ale mi aj rozumieš a odpovedáš na moje najhlbšie potreby.“