Streda, 30. decembra
Žila vtedy prorokyňa Anna, Fanuelova dcéra, z Aserovho kmeňa. Bola už vo vysokom veku. Od svojho panenstva žila so svojím mužom sedem rokov, potom ako vdova do osemdesiateho štvrtého roku. Z chrámu neodchádzala, vo dne v noci slúžila Bohu pôstom a modlitbami. Práve v tú chvíľu prišla aj ona, velebila Boha a hovorila o ňom všetkým, čo očakávali vykúpenie Jeruzalema. A keď vykonali všetko podľa Pánovho zákona, vrátili sa do Galiley, do svojho mesta Nazareta. Chlapec rástol a mocnel, plný múdrosti, a Božia milosť bola na ňom.
Zamyslenie
„… prorokyňa Anna, Fanuelova dcéra“ (Lk 2, 36).
V priebehu minulého týždňa si určite počul rozličné opisy Dieťaťa Ježiša. Už ti to možno aj zovšednieva. Ak je to tak, Lukášovo rozprávanie o prorokyni Anne ti pomôže obnoviť úžas nad spoznávaním Božej tváre v Kristovi. Lukáš síce pomerne podrobne opisuje, ako Simeon vzal na ruky Ježiša, no o tom, čo v tom čase robili Mária, Jozef a Anna, nehovorí. Veľa nám však napovie aj to málo, čo píše. Lukáš nazval Annu „Fanuelovou dcérou“ (2, 36) – čo je meno, ktoré doslova znamená „Božia tvár“. Obrazne povedané, Anna je už od narodenia tá, ktorá pozoruje Boha. Teraz sa jej v chráme dostalo výnimočné privilégium – na vlastné oči vidí jediného, živého a pravého Boha. Lukáš píše aj o tom, že Anna je z Aserovho kmeňa. Aser (čo hebrejsky znamená „blaženosť“ alebo „šťastie“) bol Liin syn. Týmto menom ho nazvala, pretože pri jeho narodení povedala: „Toto je pre mňa blaženosť“ (pozri Gn 30, 13). Meno Aser teda znamená „šťastný“. Z čoho by táto žena z Aserovho kmeňa mohla byť šťastnejšia, ak nie z toho, že je v Božej prítomnosti? Aj Annin vek má svoju skrytú symboliku. Má osemdesiatštyri rokov, čo je sedemnásobok dvanástich, pričom dvanástka predstavuje dvanásť kmeňov Izraela a sedmička znamená úplnosť. Lukáš uvádza Annin vek preto, lebo nám chce pripomenúť, že Boh svojím zjavením v Ježišovi zavŕšil všetky svoje prísľuby. Svojím spôsobom nám Lukáš takto naznačuje, že vidieť Ježiša znamená pochopiť jeho vernosť. Vidieť Ježiša znamená tiež uvedomiť si, že Boh nechce byť uctievaný z diaľky; chce byť s nami spojený čo najosobnejšie. Nech v nás pohľad na Ježišovu tvár počas týchto Vianoc vzbudzuje vďačnosť, bázeň a pokoj. Predstav si na chvíľu, že si Anna. Aké to môže byť, keď si pri pohľade na malé bábätko uvedomíš, že si sa práve ocitol v prítomnosti samého Boha? Čo by si cítil pri myšlienke, že Boh priamo teraz, pred tvojimi očami, splnil svoj prísľub? Boh však svoj prísľub spásy v Kristovi naplnil nielen Anne, ale aj všetkým svojim synom a dcéram. Teda aj tebe.
„Pane, aký som šťastný, že môžem vidieť tvoju tvár!“
Prvý Jánov list 2, 12 – 17; Žalm 96, 7 – 10; Lukáš 2, 36 – 40