Streda, 30. augusta
Kam môžem ujsť pred tvojím duchom * a kam utiecť pred tvojou tvárou? Ak vystúpim na nebesia, ty si tam; * ak zostúpim do podsvetia, aj tam si. I keby som si pripäl krídla zorničky * a ocitol sa na najvzdialenejšom mori, ešte aj tam ma tvoja ruka povedie * a podchytí ma tvoja pravica. Keby som si povedal: „Azda ma tma ukryje * a namiesto svetla ma zahalí noc,“ pre teba ani tmy tmavé nebudú * a noc sa rozjasní ako deň.
Zamyslenie
„Pane, ty ma skúmaš a vieš o mne všetko“ (Ž 139, 1b).
Objednajte si predplatné pre zobrazenie celého zamyslenia.
Ste naším odberateľom? Prihláste sa.