Streda, 3. februára, sv. Blažeja, biskupa a mučeníka

Bratia, v boji proti hriechu ste ešte neodporovali až do krvi. A zabudli ste na povzbudenie, ktoré sa vám prihovára ako synom: „Syn môj, nepohŕdaj Pánovou výchovou, ani neklesaj, keď ťa on karhá. Lebo koho Pán miluje, toho tresce, a šľahá každého, koho prijíma za syna.“ Je na vašu nápravu, čo znášate. Boh s vami zaobchádza ako so synmi. A ktorého syna by otec nekarhal? Pravda, každá výchova v prítomnosti sa nezdá radostná, ale krušná; neskôr však prináša upokojujúce ovocie spravodlivosti tým, ktorých ona vycvičila. Preto vzpružte ochabnuté ruky a podlomené kolená! A vaše nohy nech kráčajú rovno, aby sa to, čo je chromé, nevykĺbilo, ale skôr aby sa uzdravilo. Usilujte sa o pokoj so všetkými a o svätosť, bez ktorej nik neuvidí Pána. Dbajte na to, aby nik nepremeškal Božiu milosť; aby nevyrazil nejaký koreň horkosti a nevyvolal zmätok a nenakazil mnohých.

List Hebrejom 12, 4 – 7. 11 – 15;

Zamyslenie

„Usilujte sa… o svätosť, bez ktorej nik neuvidí Pána“ (Hebr 12, 14).

Tréneri a učitelia zvyknú pomocou krátkeho príhovoru motivovať svojich zverencov a povzbudiť ich, aby vytrvali a ďalej na sebe pracovali. V istom zmysle je podobné aj dnešné čítanie z Listu Hebrejom. Autor sa prihovára kresťanom pochádzajúcim zo židovstva, ktorých čoraz viac unavujú požiadavky kresťanského života. Ich viera začína vlažnieť, upadajú do pokušenia a majú chuť to vzdať. Autor ich teda povzbudzuje. Vyzdvihuje ich zápas s hriechom a nabáda ich, aby opäť vstali: „Vzpružte ochabnuté ruky a podlomené kolená!“ (Hebr 12, 12). Akoby hovoril: Teraz nie je čas poľaviť. Vstaňte a pokračujte! Nepotrebujeme všetci občas takéto povzbudenie pri svojom úsilí o svätý život? Nie je ľahké neustále bojovať proti pokušeniam s pocitom, že nie sme schopní prestať páchať stále tie isté hriechy. Unavuje nás to. Možno sa dokonca občas čudujeme, prečo sme si vybrali túto úzku cestu, keď na širokej ceste sú toľkí ľudia, ktorí sú napohľad šťastní. Pán vidí naše úsilie dodržiavať jeho prikázania, milovať nepriateľov a starať sa o ľudí okolo nás. Súcití s našou bolesťou. Vie, aké je to byť človekom, pretože on sám sa ním stal. Ale ako hovorí autor Listu Hebrejom, naše skúšky sa podobajú výchove, ktorú každý dobrý rodič používa pri formovaní svojho dieťaťa. Táto výchova je momentálne nepríjemná, no keď vytrváme a priľneme ku Kristovi, získame veľkú odmenu: pokoj, ktorý nám prináša život, aký sa páči Bohu (porov. Hebr 12, 11). Áno, Boh chce, aby sme sa usilovali o svätosť. Ale neočakáva, že to dokážeme sami. Ochotne na nás vylieva svoju milosť vždy, keď o ňu prosíme. Vzchop sa! Náš Otec je nielen dobrý rodič, ale aj dobrý tréner, ktorý ťa povzbudzuje na ceste k cieľu.

„Otče, daj mi milosť vytrvať na úzkej ceste, ktorá vedie k životu.“

List Hebrejom 12, 4 – 7. 11 – 15; Žalm 103, 1 – 2. 13 – 14. 17 – 18; Marek 6, 1 − 6