Streda, 28. októbra Svätých Šimona a Júdu, apoštolov, sviatok
Bratia, už nie ste cudzinci ani prišelci, ale ste spoluobčania svätých a patríte do Božej rodiny. Ste postavení na základe apoštolov a prorokov; hlavným uholným kameňom je sám Kristus Ježiš. V ňom celá stavba pevne pospájaná rastie v svätý chrám v Pánovi, v ňom ste aj vy vbudovaní do Božieho príbytku v Duchu.
Zamyslenie
„Ste spoluobčania svätých“ (Ef 2, 19).
„Kto, ja? Na rovnakej úrovni ako veľkí svätí Cirkvi? Nemožné! Nemysliteľné!“ Šimon a Júda, ktorých sviatok dnes slávime, si možno hovorili to isté. Nepatrili predsa medzi najpoprednejších apoštolov. Na rozdiel od Petra, Jakuba a Jána neboli pri Ježišovom premenení. Ježiš ich nevzal so sebou do izby, v ktorej vzkriesil Jairovu dcéru z mŕtvych. A neboli ani svedkami Ježišovej agónie v Getsemanskej záhrade. Títo dvaja sa teda z času na čas mohli cítiť ako piate koleso na voze! Šimonovi a Júdovi sa síce v evanjeliách nevenuje veľká pozornosť, no ich život po zoslaní Ducha Svätého nebol ani zďaleka nudný. Šimon podľa tradície pôsobil v Perzii. Júda pravdepodobne nešiel až tak ďaleko, no podľa všetkého predtým, ako ho v Bejrúte umučili, stihol priniesť evanjelium do Arménska. Práve tomuto krásnemu paradoxu života nás učia títo dvaja apoštoli. Ukazujú nám, že aj keď každý z nás zohráva v Božom pláne nenahraditeľnú úlohu, nikto z nás nemôže zastávať všetky úlohy a po celý čas. To nás však nerobí menejcennými či menej dôležitými. Zo všetkých nás sa vďaka tomu stávajú členovia jednej a tej istej rodiny. Na ilustráciu tejto pravdy svätý Pavol použil analógiu ľudského tela: ruka nemôže robiť to, čo noha, no potrebné sú obidva tieto údy. Rovnako ako sú na fungovanie nášho organizmu životne dôležité cievy a drobné kapiláry, je na rast a pre zdravie Kristovho tela dôležitý každý jeden z nás (pozri 1 Kor 12, 12 – 27). To, že si tak veľa miest robí nárok na týchto dvoch menej známych apoštolov, dokazuje, že mali oveľa väčší vplyv, než by sa mohlo zdať pri letmom pohľade do evanjelia. Je to tiež dôkazom toho, že každý z nás má význam, aj keď sa niektorým ľuďom môžeme javiť ako bezvýznamní. Či kážeme z kazateľnice, vymieňame doma plienku, alebo pracujeme pri počítači v kancelárii, všetci sme pre Pána a jeho Cirkev nesmierne dôležití. Nikto na svete nemôže nahradiť jedinečné svedectvo, ktoré môžeš svojím životom poskytnúť iba ty!
„Pane Ježišu, pomôž mi prijať úlohu a dôstojnosť občana tvojho kráľovstva. Ukáž mi, ako a komu môžem dnes pomôcť.“