Streda, 27. januára
Ježiš začal opäť učiť pri mori. Okolo neho sa zhromaždil veľký zástup. Preto nastúpil na loď na mori a sadol si; a celý zástup bol na brehu. Učil ich veľa v podobenstvách a v svojom učení im hovoril: „Počúvajte! Rozsievač vyšiel rozsievať. Ako sial, jedno zrno padlo na kraj cesty; prileteli vtáky a pozobali ho. Druhé padlo na skalnatú pôdu, kde nemalo veľa zeme, a hneď vzišlo, lebo nebolo hlboko v zemi; ale keď vyšlo slnko, zahorelo, a pretože nemalo koreňa, uschlo. Iné zasa padlo do tŕnia, ale tŕnie vyrástlo, udusilo ho a ono neprinieslo úrodu. Iné zrná padli do dobrej zeme; vzišli, rástli a priniesli úrodu: jedno tridsaťnásobnú, druhé šesťdesiatnásobnú a iné stonásobnú.“ A povedal: „Kto má uši na počúvanie, nech počúva!“ Keď bol potom sám, tí, čo boli okolo neho s Dvanástimi, pýtali sa ho na podobenstvá. On im povedal: „Vám je dané tajomstvo Božieho kráľovstva, ale tým, čo sú vonku, podáva sa všetko v podobenstvách, aby hľadeli a hľadeli, ale nevideli, aby počúvali a počúvali, ale nechápali, aby sa azda neobrátili a aby sa im neodpustilo.“ Potom im povedal: „Nerozumiete tomuto podobenstvu? Ako potom pochopíte ostatné podobenstvá? Rozsievač seje slovo. Na kraji cesty, kde sa seje slovo, sú tí, čo ho počúvajú, ale hneď prichádza satan a oberá ich o slovo zasiate do nich. Do skalnatej pôdy zasiate je u tých, čo počúvajú slovo a hneď ho s radosťou prijímajú, ale nemajú v sebe koreňa, sú chvíľkoví. Keď potom nastane pre slovo súženie alebo prenasledovanie, hneď odpadnú. A iné, zasiate do tŕnia, je u tých, čo počúvajú slovo, ale potom sa vlúdia svetské starosti, klam bohatstva a všelijaké iné žiadostivosti, slovo udusia a ostane bez úžitku. A do dobrej zeme zasiate je u tých, čo počúvajú slovo a prijímajú ho a prinášajú úrodu: jedno tridsaťnásobnú, druhé šesťdesiatnásobnú a iné stonásobnú.“
Zamyslenie
„Iné zrná padli do dobrej zeme“ (Mk 4, 8).
„Rozsievač vyšiel rozsievať“ (Mk 4, 3). Toto známe podobenstvo určite nie je pre naše uši nové. Skúsme sa naň teda pozrieť z iného uhla. Uvažujme, ako môže platiť pre nás – ako by sme mohli vylepšiť „zem“ vo svojom vnútri. Predstav si roľníka, ktorý sa stará o svoje polia. Aby zrno prinieslo čo najväčšiu úrodu, roľník musí toho veľa pripraviť – vykopať kamene a vytrhať tŕnie, skypriť udupanú pôdu, prípadne urobiť rozbor pôdy a zistiť, aké živiny potrebuje. Podobným spôsobom môžeme pripraviť pôdu svojho srdca, aby bola vnímavejšia na semeno Božieho slova. Najprv pole vyčisti. Popros Ducha Svätého, aby ti pomohol odhaliť všetky kamene a tŕnie. Sú v tvojom živote oblasti, v ktorých ešte viera nezapustila hlboké korene? Je možné, že tvoj rast brzdí nejaký zarytý zlozvyk alebo svetské zmýšľanie. Možno je to pretrvávajúci hnev. Alebo tvoje skutky nezodpovedajú evanjeliu v inej oblasti života. Potom pole zúrodňuj. Ježiš nám dal príklad tým, že sa stále obracal na svojho Otca, obzvlášť pred dôležitými udalosťami. Vezmi si z neho príklad a každý deň si nájdi čas na modlitbu a čítanie Svätého písma – práve tam sa môžeš stretnúť s Ježišom a získať potrebnú výživu, aby si prinášal duchovné ovocie. Sám to povedal: „Bezo mňa nemôžete nič urobiť“ (Jn 15, 5). Milosti plynúce z Eucharistie a sviatosti zmierenia sú tiež výdatnou výživou. Možno ťa prekvapí, ako ti účasť na svätej omši vo všedný deň pomôže stať sa pokojnejším a láskavejším človekom. Týmto svojím úsilím robíš Bohu radosť, pretože sa snažíš prijať jeho lásku – a práve po tom najviac túži. Nejde však iba o to, čo robíš ty. Boh ide pred tebou, rozsieva semená a zalieva ich v skrytosti. Dokonca aj tvoja namáhavá práca a príprava sú výsledkom jeho milosti, ktorá v tebe pôsobí. Prísľubom v tomto podobenstve je to, že „rozsievač vyšiel rozsievať“ (Mk 4, 3). Predstav si úrodu lásky a dobrých skutkov, ktoré vyrastú, ak otvoríš svoje srdce a prijmeš slovo, ktoré už Boh do teba zasial.
„Pane, moja duša žízni po tebe ako vyprahnutá zem.“