Streda, 26. mája
Učeníci boli na ceste a vystupovali do Jeruzalema. Ježiš išiel pred nimi a oni tŕpli a so strachom išli za ním. Opäť vzal k sebe Dvanástich a začal im hovoriť, čo ho očakáva: „Hľa, vystupujeme do Jeruzalema a Syn človeka bude vydaný veľkňazom a zákonníkom. Odsúdia ho na smrť a vydajú pohanom, vysmejú ho, opľujú, zbičujú a zabijú, ale on po troch dňoch vstane z mŕtvych.“ Tu k nemu pristúpili Zebedejovi synovia Jakub a Ján a hovorili mu: „Učiteľ, chceme, aby si nám splnil, o čo ťa poprosíme.“ On sa ich opýtal: „Čo chcete, aby som vám urobil?“ Oni mu povedali: „Daj, aby sme sedeli v tvojej sláve jeden po tvojej pravici a druhý po ľavici.“ Na to im Ježiš povedal: „Neviete, čo žiadate. Môžete piť kalich, ktorý ja pijem? Alebo môžete byť pokrstení krstom, ktorým som ja krstený?“ Oni mu vraveli: „Môžeme.“ Ježiš im povedal: „Kalich, ktorý pijem ja, budete piť, aj krstom, ktorým som krstený ja, budete pokrstení. Ale dať niekomu sedieť po mojej pravici alebo po ľavici nepatrí mne. To dostanú tí, ktorým je to pripravené.“ Keď to počuli ostatní desiati, začali sa mrzieť na Jakuba a Jána. Ježiš si ich zavolal a povedal im: „Viete, že tí, ktorých pokladajú za vládcov národov, panujú nad nimi a ich veľmoži majú nad nimi moc. Medzi vami to tak nebude. Ale kto sa bude chcieť stať medzi vami veľkým, bude vaším služobníkom. A kto bude chcieť byť medzi vami prvý, bude sluhom všetkých. Lebo ani Syn človeka neprišiel, aby sa dal obsluhovať, ale aby slúžil a položil svoj život ako výkupné za mnohých.“
Zamyslenie
„Syn človeka neprišiel, aby sa dal obsluhovať, ale aby slúžil a položil svoj život ako výkupné za mnohých“ (Mk 10, 45).
V dnešnom evanjeliu Ježiš pomáha učeníkom správne pochopiť pravú veľkosť človeka. Ide totiž o čosi iné, než si predstavujú oni – nejde o prestížne oslovenia ani o možnosť uplatňovať svoju moc nad inými ľuďmi. Pravá veľkosť je o službe. Ježiš pritom hovorí, že aj on sám prišiel práve preto, aby slúžil. Ako však slúžil Ježiš? Tak, že „položil svoj život ako výkupné za mnohých“ (Mk 10, 45). Stal sa pravým trpiacim Služobníkom, keď obetoval sám seba ako dokonalú obetu za naše hriechy (pozri Iz 49, 1 – 6; Hebr 10, 14). Učeníkom chvíľu potrvá, kým to celkom pochopia. Hoci im Ježiš povedal, že bude trpieť a zomrie, neuvedomili si, že práve takto naplní svoje povolanie slúžiť (pozri Mk 10, 32 – 33). Časom nielenže pochopili, ale aj nasledovali svojho Učiteľa, keď ohlasovali radostnú zvesť a napokon za neho a jeho ľud položili svoj život. Každý z nás slúži vlastným spôsobom, či už v rodine, v zamestnaní alebo vo farnosti. Možno ako rodič večer čo večer trpezlivo pomáhaš svojmu dieťaťu s domácimi úlohami. Možno si starou mamou, ktorá sa celé hodiny v modlitbe prihovára za svojho neveriaceho vnuka, možno priateľom, ktorý sprevádza svojho blížneho na pohotovosť, alebo farníkom, ktorý trávi celý deň v kuchyni prípravou jedla pre bezdomovcov. Všetci dobre vieme, aká náročná môže byť táto naša služba. No vždy, keď prinesieme túto obetu, máme možnosť darovať svoj život z lásky k Bohu a jeho ľuďom. Ježiš nás pozýva, aby sme slúžili tak, ako to robil on. Skutky služby nie sú občasnou záležitosťou. Pre kresťana je služba životným štýlom – takým, ktorý prináša veľkú radosť, pretože čím viac zo seba vydáš, tým viac dostávaš späť. Dostaneš nielen Boží pokoj a radosť, ale aj istotu, že nasleduješ Ježiša. Čo viac si môžeš priať?
„Pane Ježišu, naplň ma svojou radosťou, keď dnes budem slúžiť svojim bratom a sestrám.“
Kniha Sirachovho syna 36, 1. 4 – 5. 10 – 17; Žalm 79, 8 – 9. 11. 13; Marek 10, 32 – 45