Streda, 26. augusta
Bratia, prikazujeme vám v mene nášho Pána Ježiša Krista, aby ste sa stránili každého brata, ktorý žije neporiadne, nie podľa učenia, ktoré prijal od nás. Veď sami viete, ako nás treba napodobňovať, lebo sme nežili medzi vami neporiadne, ani sme nejedli niečí chlieb zadarmo, ale vo dne v noci sme ťažko a namáhavo pracovali, aby sme nikomu z vás neboli na ťarchu. Nie že by sme na to nemali právo, ale chceli sme vám seba dať za vzor, aby ste nás napodobňovali. Veď aj keď sme boli u vás, prikazovali sme vám toto: Kto nechce pracovať, nech ani neje. Sám Pán pokoja nech vám daruje trvalý pokoj v každom ohľade. Pán nech je s vami všetkými. Môj, Pavlov, vlastnoručný pozdrav, ktorý je znakom v každom liste; takto píšem. Milosť nášho Pána Ježiša Krista nech je s vami všetkými.
Druhý list Solúnčanom 3, 6 – 10. 16 – 18
Zamyslenie
„Sám Pán pokoja nech vám daruje trvalý pokoj v každom ohľade“ (2 Sol 3, 16)
Išiel by si do práce, aj keby si vedel, že má nastať koniec sveta? Podľa názoru učencov mohli solúnski kresťania zápasiť práve s takouto dilemou. V presvedčení, že Kristov druhý príchod nadíde čoskoro, prestali pracovať a žili na úkor iných. To však vyvolalo nepokoj a rozdelenie. Pavol ich teda v liste uistil, že hoci koniec môže nastať kedykoľvek, predsa musia až do konca pokračovať vo svojom každodennom živote a pracovať tak ako dosiaľ. Poukázal pritom na svoj vlastný príklad, keď žil medzi nimi: „Vo dne v noci sme ťažko a namáhavo pracovali, aby sme nikomu z vás neboli na ťarchu“ (2 Sol 3, 8). Pavol chápal, že život býva niekedy ťažký. Vedel, že ľudí láka jednoducho sa vzdať a čakať na Kristov návrat. Poznal však aj hodnotu práce ako prostriedku služby a starostlivosti o druhých. Vedel, aké je pre každého dôležité prispievať k dobru ľudí okolo seba. Bez pocitu užitočnosti, bez požívania dobrodení z vykonanej práce, bez požehnania plynúceho zo zodpovednosti a odhodlania, získaného pri práci, sa naša myseľ zatúla do temnoty a my stratíme zo zreteľa povolanie byť pre svet svetlom. Prirodzene, nie každý môže byť niekde zamestnaný. To však neznamená, že sa máme vzdať. Dá sa toho predsa urobiť tak veľa! Dobrovoľnícka práca v Cirkvi alebo v miestnej komunite dokáže priniesť veľa dobra. Požehnaním a povzbudením pre našu rodinu a priateľov môže byť aj naša prítomnosť. A vždy sa tiež môžeme za niekoho modliť – či už za našich blízkych alebo niekoho iného. To všetko je veľmi potrebné a prináša to veľa ovocia. Pavol končí svoj list tým, že prosí Boha, aby Solúnčanom daroval svoj pokoj (pozri 2 Sol 3, 16). Na prvý pohľad ide o štandardné zakončenie listu, no je za tým viac. Pavol využíva túto príležitosť, aby im pripomenul, že bude medzi nimi oveľa viac pokoja, keď každý z nich aktívne priloží ruku k dielu, bude pracovať a napĺňať tak povolanie, ktoré mu dal Boh.
„Pane, daj, aby som sa pri výkone svojej pozemskej práce sústredil na tvoje prisľúbenia.“