Streda, 24. septembra
Ja, Ezdráš, som pri večernej obete premohol svoju skľúčenosť, roztrhol som si rúcho a plášť, hodil som sa na kolená, rozprestrel som svoje ruky k Pánovi, môjmu Bohu, a povedal som: „Bože môj, som zmätený a hanbím sa pozdvihnúť k tebe svoju tvár, lebo nám naše neprávosti prerástli cez hlavu a naše hriechy sa od čias našich otcov nakopili až po nebo. Veľmi sme hrešili až po dnešný deň. Pre naše neprávosti sme my, i naši králi a naši kňazi, vydaní do rúk cudzích kráľov pod meč, do zajatia, za korisť a na verejnú hanbu, ako je to v tento deň. Teraz sme na chvíľočku našli milosť u Pána, nášho Boha. Náš Boh zachránil naše zvyšky a postavil nám stan na svojom svätom mieste, osvietil naše oči a dal nám trocha pookriať z našej poroby. Lebo sme otroci, ale náš Boh nás neopustil v našej porobe. Naklonil nám priazeň perzských kráľov a oni nám dali pookriať, aby sme mohli postaviť dom nášmu Bohu a obnoviť ho z jeho rozvalín, a dal nám útočište v Judei a v Jeruzaleme.“
Zamyslenie
„Naklonil nám priazeň… kráľov a oni nám dali pookriať, aby sme mohli postaviť dom nášmu Bohu“ (Ezd 9, 9).
Objednajte si predplatné pre zobrazenie celého zamyslenia.
Ste naším odberateľom? Prihláste sa.