Streda, 24. marca

Kráľ Nabuchodonozor povedal: „Je to pravda, Sidrach, Mizach a Abdenago, že neuctievate mojich bohov a neklaniate sa zlatej soche, ktorú som postavil? Ste ochotní teraz, hneď ako počujete zvuk trúby, píšťaly, citary, sambuky, harfy, symfónie a iných hudobných nástrojov, padnúť na zem a klaňať sa soche, ktorú som urobil? Ak sa nebudete klaňať, v tú hodinu vás hodia do rozpálenej pece; a ktorý boh vás vyslobodí z mojej ruky?“ Sidrach, Mizach a Abdenago odpovedali Nabuchodonozorovi: „Na toto ti nemusíme odpovedať; totiž či nás náš Boh, ktorého uctievame, môže zachrániť z rozpálenej pece a či nás vyslobodí z tvojej ruky, kráľ. Aj keby to neurobil, vedz, kráľ, že tvojich bohov si nectíme a zlatej soche, ktorú si postavil, sa neklaniame.“ Vtedy Nabuchodonozor vzkypel zlosťou a tvár sa mu znetvorila pre Sidracha, Mizacha a Abdenaga. Preto rozkázal, aby pec rozpálili sedemkrát viac ako zvyčajne, a najsilnejším mužom zo svojho vojska rozkázal, aby Sidracha, Mizacha a Abdenaga zviazali a hodili do rozpálenej pece. Vtedy kráľ Nabuchodonozor užasol, rýchle vstal a povedal svojim dvoranom: „Nehodili sme do ohňa troch poviazaných mužov?“ Oni kráľovi odpovedali: „Tak je, kráľ.“ A on povedal: „Ja vidím štyroch mužov bez pút; chodia uprostred ohňa bez ujmy a štvrtý sa výzorom podobá synovi bohov.“ A Nabuchodonozor vykríkol: „Nech je zvelebený Boh Sidracha, Mizacha a Abdenaga, ktorý poslal svojho anjela a vyslobodil svojich služobníkov, čo v neho dôverovali, prestúpili kráľov rozkaz a obetovali svoje telá, aby nemuseli slúžiť a klaňať sa inému bohu okrem svojho Boha.“

Daniel 3, 14 – 20. 91 – 92. 95;

Zamyslenie

„Ja vidím štyroch mužov bez pút; chodia uprostred ohňa bez ujmy a štvrtý sa výzorom podobá synovi bohov“(Dan 3, 92).

Cítiš sa v niektorých životných situáciách tak, akoby si bol v spaľujúcom ohni? Nie v takom, ktorý pokojnými plamienkami zahrieva v zime tvoj domov, ale v obraznom, no ničivom ohni, ktorý spaľuje všetko okolo teba. „Plameňmi“ tohto ohňa môžu byť tragédie, problémy a rozličné životné skúšky – všetko, čo od teba vyžaduje mimoriadnu silu, aby si to zvládol. Dnešné prvé čítanie nás však uisťuje, že nech prežívaš v živote akúkoľvek ťažkosť, Boh je vždy s tebou. Dodáva ti silu a odvahu stáť v týchto plameňoch a vyjsť z nich ešte silnejší. Pre niektorých z nás môže byť takýmto „ohňom“ dokonca aj každodenné raňajšie vstávanie z postele. Ľudia so sklonmi k depresii a úzkosti sa totiž desia každého nového rána a toho, čo ich v ten deň čaká. Ľudia bojujúci s nevyliečiteľnou chorobou s hrôzou očakávajú úsvit nového dňa plného bolesti. Ak však v týchto situáciách zavoláš na Pána, on ťa zahalí do svojej lásky, utíši tvoj strach a obavy a ukáže ti, že máš v sebe odvahu, o ktorej si dosiaľ ani netušil. Aj zranenia v priateľskom vzťahu môžu ľudia pociťovať ako plamene spaľujúce pokoj a istotu, ktoré v tomto vzťahu hľadali. Boh je však aj uprostred týchto plameňov; ponúka ti svoju uzdravujúcu lásku a pomáha ti rozhodnúť sa, kedy a ako sa pokúsiť o zmierenie. Identifikovať opakujúce sa hriešne správanie a skoncovať s ním býva tým ťažšie, čím viac nás pália plamene pokušenia. Boh je však pri nás aj vtedy, stojí po našom boku, keď na nás doliehajú nečisté myšlienky a rozhára sa v nás túžba. Vždy je pripravený obdarovať nás svojou silou a podporiť v rozhodnutí pokračovať v boji. Boh nikdy nesľúbil, že náš život bude jednoduchý, no sľúbil nám, že aj v „ohni“ bude pri nás a bude nám pomáhať. Spomeň si na to vždy, keď sa ocitneš v „ohnivej“ situácii alebo pred náročným rozhodnutím. Pán ti dodá odvahu vykročiť vo viere. Bude pri tebe, podoprie a posilní ťa.

„Pane Ježišu, pomôž mi držať sa ťa a dôverovať ti uprostred plameňov, ktoré ma môžu dnes ohroziť. Pane, verím, že stojíš pri mne!“

Daniel 3, 14 – 20. 91 – 92. 95; (Žalm) Daniel 3, 52 – 56; Ján 8, 31 – 42