Streda, 23. septembra, sv. Pia z Pietrelčiny, kňaza
ežiš zvolal Dvanástich a dal im silu i moc nad všetkými zlými duchmi a liečiť neduhy. Potom ich poslal hlásať Božie kráľovstvo a uzdravovať chorých. A povedal im: „Na cestu si neberte nič: ani palicu ani kapsu ani chlieb ani peniaze, ani dvoje šiat nemajte. Keď vojdete do niektorého domu, ostaňte tam a odtiaľ vychádzajte. Ale keby vás niekde neprijali, odíďte z toho mesta a straste si prach z nôh na svedectvo proti nim.“ Oni šli, chodili po dedinách, všade hlásali evanjelium a uzdravovali.
Zamyslenie
„Na cestu si neberte nič“ (Lk 9, 3).
„Pane, tieto tvoje slová sú tvrdé. Viem, že si ich adresoval svojim učeníkom, keď si ich posielal evanjelizovať, ale sú určené aj pre mňa? Povolávaš ma, aby som plnil konkrétne poslanie. Toto povolanie si vyžaduje, aby som ti úplne dôveroval. No zisťujem, že na ceste viery chcem mať kontrolu nad každou drobnosťou. Svojim učeníkom si povedal, aby si na cestu nič nezobrali. Ale pre nich to nebolo také ťažké, však? Oni sa mohli spoliehať na pohostinnosť miest, do ktorých išli, mohli očakávať, že dostanú prístrešie a jedlo. Ale čo ja? Keď niekam odchádzam, moja najhoršia nočná mora je stratiť kľúče alebo peňaženku. Azda teda nečakáš, že ich nechám doma úmyselne?! Radšej by som si podrobne naplánoval cestu, aby prebehla hladko. A ty odo mňa žiadaš zmeniť tento prístup. Pomôž mi, aby som ti dôveroval a bol otvorený voči tomu, ako sa o mňa postaráš. Udeľ mi ochotu zísť z vytýčenej trasy, ak ma chceš viesť inakadiaľ. Ježišu, keď mi cestou zíde na um, že by som o tebe chcel niekomu porozprávať, v duchu si opakujem, čo presne mám povedať. Ale pravda je taká, že ty už vedieš dialóg s každým človekom, ktorého si stvoril. Pomôž mi netrápiť sa natoľko prípravou, ale radšej sa stíšiť a pozorne ťa počúvať skôr, než začnem hovoriť. Pomôž mi dôverovať ti, že ty mi vnukneš hoci možno len jedno slovo, ktoré chceš, aby ten človek počul. Pane, ty vieš, že obľubujem mať čo najviac vecí pod kontrolou. Nečakané ma dokáže zaskočiť! Ale chcem sa učiť väčšmi ti dôverovať. Ty aj v zdanlivo náhodnom stretnutí vidíš zámer, o ktorom ja nemám poňatia. Pomôž mi nepanikáriť, keď ma niečo prekvapí. Daj, nech zostanem pevne stáť a hľadám tvoj smer, kým vykročím ďalej. Ježišu, ty ma pozývaš dôverovať ti a nasledovať ťa. Hovoríš, že mi dáš všetko, čo budem potrebovať. Ukáž mi, kadiaľ mám kráčať.“
„Pane, pravdupovediac, nie som pripravený ,nebrať si nič so sebou‘. Môžem ťa chytiť za ruku a nechať sa tebou viesť?“
Kniha prísloví 30, 5 – 9; Žalm 119, 29. 72. 89. 101. 104. 163; Lukáš 9, 1 – 6