Streda, 23. júna
Pán povedal Abramovi vo videní: „Neboj sa, Abram! Ja som tvoj ochranca a tvoja odmena bude nesmierna.“ Abram povedal: „Pane, Bože, čože mi dáš? Odchádzam bezdetný a dedičom môjho domu bude damaský Eliezer.“ A Abram dodal: „Veď si mi nedal potomka a môj domáci sluha bude mojím dedičom.“ Ale Pán mu povedal: „Ten nebude tvojím dedičom. Tvojím dedičom bude ten, čo vzíde z tvojho lona.“ Vyviedol ho von a povedal mu: „Pozri na nebo a spočítaj hviezdy, ak môžeš.“ A uistil ho: „Také bude tvoje potomstvo.“ On uveril Pánovi a to sa mu počítalo za spravodlivosť. Potom mu povedal: „Ja som Pán, ja som ťa vyviedol z Uru Chaldejcov, aby som ti dal do vlastníctva túto krajinu.“ On sa opýtal: „Pane, Bože, podľa čoho spoznám, že ju budem vlastniť?“ Pán odpovedal: „Prines mi trojročnú jalovicu, trojročnú kozu a trojročného barana, hrdličku a holubicu.“ On vzal všetky tieto zvieratá, rozpolil ich a obe polovice položil vzájomne oproti sebe; vtáky však nerozpolil. Na mŕtve telá zlietali dravé vtáky a Abram ich odháňal. Keď zapadalo slnko, na Abrama doľahol tvrdý spánok a prenikla ho veľká, príšerná hrôza. Keď už slnko zapadlo a nastala hustá tma, zjavila sa dymiaca pec a ohnivá pochodeň, ktorá prechádzala pomedzi rozpolené zvieratá. V ten deň Pán uzavrel s Abramom zmluvu slovami: „Tvojmu potomstvu dám túto krajinu od Egyptskej rieky až po veľkú rieku, Eufrat.“
Zamyslenie
„Pozri na nebo a spočítaj hviezdy, ak môžeš“ (Gn 15, 5).
Predstav si, že v slnečný deň stojíš vonku. Ak by si sa pozrel na oblohu, videl by si okrem slnka aj iné hviezdy? Nie, to je jednoducho nemožné. Pravdepodobne si ich však videl včera večer, takže vieš, že existujú. Pre jasné denné svetlo ich nie je možné vidieť počas dňa, no to neznamená, že nesvietia. Možno ťa prekvapí, že keď Boh povedal Abramovi, aby vyšiel von a spočítal hviezdy, nebola noc. Biblia hovorí, že neskôr, keď Abram prinášal obetu a Boh s ním uzatváral zmluvu, „zapadalo slnko“ (Gn 15, 12). Boh teda požiadal Abrama, aby sa pozrel a spočítal hviezdy na žiarivej dennej oblohe! Abram sa pozrel na nebo a uveril, že Boh mu dá nespočetné množstvo potomkov. Až toľko, koľko je tých „neviditeľných“ hviezd. Pochopil, že hoci vyhliadky na potomstvo pre neho a jeho ženu Sarai nevyzerajú priaznivo, Boh môže urobiť aj to, čo jemu pripadá nemožné. Pán mu bol verný už v minulosti, a ak niečo sľúbil, dodržal to bez ohľadu na to, čo Abram predpokladal. Preto keď Abram uveril Pánovi, „počítalo sa mu to za spravodlivosť“ (Gn 15, 6). Musel pevne uchopiť svoju vieru. Musel sa zadívať na poludňajšiu oblohu očami viery a veriť, že hviezdy tam sú. Prežívanie viery nám niekedy možno pripadá ako snaha počítať hviezdy v slnečný deň. Hoci sa usiluješ dôverovať Pánovi, nevidíš, ako to dopadne. Vtedy si treba pripomínať, že hviezdy sú na oblohe aj vtedy, keď svieti slnko. Pamätaj na to, že Boh je stály aj vtedy, keď prežívaš zmenu. Spomeň si, že si jeho dieťa a on ťa miluje. Nezabúdaj, že je s tebou a chce, aby si bol s ním vo večnosti. Tvoje okolnosti ťa dnes možno oslepia ako denné svetlo, ktoré ukrýva hviezdy. Aké skutočnosti si máš pripomenúť? Ktoré „hviezdy“ ti majú svietiť, aj keď ich nevidíš? Vezmi si príklad z Abrama a začni ich počítať.
„Pane, pomôž mi veriť ti, aj keď nevidím.“
Genezis 15, 1 – 12. 17 – 18; Žalm 105, 1 – 4. 6 – 9; Matúš 7, 15 – 20