Streda, 22. septembra
Ja, Ezdráš, som pri večernej obete premohol svoju skľúčenosť, roztrhol som si rúcho a plášť, hodil som sa na kolená, rozprestrel som svoje ruky k Pánovi, môjmu Bohu, a povedal som: „Bože môj, som zmätený a hanbím sa pozdvihnúť k tebe svoju tvár, lebo nám naše neprávosti prerástli cez hlavu a naše hriechy sa od čias našich otcov nakopili až po nebo. Veľmi sme hrešili až po dnešný deň. Pre naše neprávosti sme my, i naši králi a naši kňazi, vydaní do rúk cudzích kráľov pod meč, do zajatia, za korisť a na verejnú hanbu, ako je to v tento deň. Teraz sme na chvíľočku našli milosť u Pána, nášho Boha. Náš Boh zachránil naše zvyšky a postavil nám stan na svojom svätom mieste, osvietil naše oči a dal nám trocha pookriať z našej poroby. Lebo sme otroci, ale náš Boh nás neopustil v našej porobe. Naklonil nám priazeň perzských kráľov a oni nám dali pookriať, aby sme mohli postaviť dom nášmu Bohu a obnoviť ho z jeho rozvalín, a dal nám útočište v Judei a v Jeruzaleme.“
Zamyslenie
„Oni nám dali pookriať, aby sme mohli postaviť dom nášmu Bohu a obnoviť ho z jeho rozvalín“ (Ezd 9, 9).
Ezdráš a zajatci sa konečne vrátili domov do Jeruzalema. Ich mesto však ležalo v ruinách a chrám bol vyplienený. Nehemiáš začal obnovovať múry mesta, no Ezdráš pochopil, že treba znovu vybudovať čosi viac než len hradby. Boží ľud bol rozdrobený; potreboval sa vrátiť k Pánovi a obnoviť s ním zmluvu. Mnohí muži sa sobášili s cudzinkami, preberali zvyky okolitých národov a tak odpadali od viery. Mal to byť radostný návrat, no vyzeralo to skôr ako záchranná akcia pre siroty, ktoré žijú uprostred trosiek. Ezdráš premožený smútkom roztrhol svoj odev a v mene svojho ľudu kajúcne pokľakol. Aj napriek ľútosti nad ich hriechmi však veril v Pánovu vernosť; veril, že Boh „osvietil ich oči a dal im trocha pookriať“ (porov. Ezd 9, 8). Uvedomoval si, že ak im Boh dal možnosť obnoviť chrám, dáva im zároveň nový začiatok – nový začiatok nielen pre Jeruzalem, ale aj pre ich srdcia. Aj my zažívame ťažké časy zakaždým, keď sa od Pána vzdialime alebo keď pokrivkávame v prežívaní svojho povolania. „Chrám“ srdca sa nám možno rozpadáva, je narušený hriechom a potrebuje obnovu. Podobne ako Ezdráš aj my sa možno cítime premožení následkami svojich hriechov. Boh však chce „rozjasniť naše oči“ tak, ako to urobil pri Ezdrášovi a obyvateľoch Judey. Chce nám dať potrebné milosti a silu na návrat a obnovu. Keď sa s pokáním navrátime k Pánovi, naplní nás nádejou a silou Ducha Svätého, vďaka čomu dokážeme svoj chrám postupne obnoviť. Naším stavebným materiálom nie sú tehly a malta; je ním rozhodnutie vrátiť sa k pravidelnej modlitbe, pristúpiť k spovedi alebo požiadať o povzbudenie brata či sestru v Kristovi. Týmito všetkými spôsobmi nám Boh pripomína, že je s nami a dá nám nástroje aj milosti na to, čo je pred nami.
„Pane, ďakujem ti, že rozjasňuješ moje oči a dávaš mi možnosť začať odznovu.“
Kniha Ezdráš 9, 5 – 9; (Žalm) Tobiáš 13, 2c – f. 3 – 4. 6f – m; Lukáš 9, 1 – 6