Streda, 21. apríla
V ten deň sa začalo veľké prenasledovanie cirkvi v Jeruzaleme a všetci sa okrem apoštolov rozpŕchli po krajoch Judey a Samárie. Štefana pochovali bohabojní muži a veľmi nad ním plakali. Ale Šavol ničil Cirkev, vnikal do domov a odvláčal mužov i ženy a dával ich do väzenia. Tí, čo sa rozpŕchli, chodili a hlásali slovo. Filip prišiel do mesta Samárie a zvestoval im Krista. Zástupy pozorne a jednomyseľne sledovali, čo Filip hovorí, pretože počuli i videli, že robí znamenia. Lebo z mnohých posadnutých vychádzali s veľkým krikom nečistí duchovia a mnohí ochrnutí a chromí ozdraveli. A v meste nastala veľká radosť.
Zamyslenie
„Filip prišiel do mesta Samárie“ (Sk 8, 5).
Filip hlásal radostnú zvesť – a spomedzi všetkých miest práve v Samárii! Na to, aby sme pochopili, aké to bolo za Ježišových čias radikálne a nezvyčajné, potrebujeme poznať isté súvislosti. Priepasť medzi Židmi a Samaritánmi bola veľmi hlboká. Spory medzi nimi sa vyhrotili podobne, ako sa vyhrocujú rôzne politické konflikty aj v súčasnosti. Židia boli totiž presvedčení, že Samaritáni sa odklonili od pravej viery. Nepriateľstvo, ktoré mnohí Židia pokladali za oprávnené, viedlo napokon k vzájomnému vyhýbaniu a čoraz väčšej nenávisti (pozri Jn 4, 9). Nepríjemnosti spôsobené týmto nepriateľstvom pocítil na vlastnej koži aj Ježiš so svojimi učeníkmi. Istá samarijská dedina im odmietla preukázať pohostinnosť (pozri Lk 9, 52). Inokedy Židia vynadali Ježišovi, že je Samaritán, čím chceli povedať, že je rovnako odsúdeniahodný a porušuje zákony podobne ako oni (pozri Jn 8, 48). Zdá sa, akoby Samaritáni boli tí poslední, ktorých by veriaci Židia mohli považovať za svoju rodinu. Brali ich skôr ako odpadlíkov. Podľa Židov by boli tými poslednými, ktorým by sa mal zjaviť dlho očakávaný Mesiáš. Ježiš však poslúchal svojho Otca. V jednote s Otcovou vôľou povedal svojim učeníkom: „Toho, kto prichádza ku mne, neodoženiem“ (Jn 6, 37). Otcova vôľa bola – a ešte aj dnes je –, aby každý, kto verí v jeho Syna, mal večný život (pozri Jn 6, 40). Ježiš dal najavo toto hlboké prijatie, keď ponúkol živú vodu spásy Samaritánke (pozri Jn 4, 10), aj keď požiadal svojich učeníkov, aby mu boli svedkami ako bratia a sestry (Sk 1, 8). A tak Filip aj iní veriaci hlásali v Samárii posolstvo spásy a uzdravenia v Ježišovom mene. Každý z nás má niekedy pokušenie uzatvoriť sa pred človekom, ktorému nerozumie alebo s ktorým nesúhlasí. No Ježiš nám ukazuje, že nikto na svete nie je nehodný ani vylúčený z jeho rodiny. Pros dnes v modlitbe o ducha otvorenosti a prijatia, aby si, podobne ako Filip, zatúžil podeliť sa o Božiu lásku s každým človekom bez rozdielu.
„Pane Ježišu, premieňaj moje srdce, aby som o tebe s láskou svedčil aj ľuďom, s ktorými nesúhlasím.“