Streda, 20. januára sv. Fabiána a sv. Šebastiána, mučeníkov
Ježiš znova vošiel do synagógy. Tam bol človek s vyschnutou rukou. A oni naň striehli, či ho v sobotu uzdraví, aby ho mohli obžalovať. Tu povedal človekovi s vyschnutou rukou: „Staň si do prostriedku!“ A tamtých sa opýtal: „Slobodno v sobotu robiť dobre alebo zle, zachrániť život alebo zničiť?“ Ale oni mlčali. S hnevom si ich premeral a zarmútený nad zaslepenosťou ich srdca povedal človekovi: „Vystri ruku!“ On ju vystrel a ruka mu ozdravela. Farizeji vyšli von a hneď sa radili o ňom s herodiánmi, ako ho zahubiť.
Zamyslenie
„S hnevom si ich premeral…“ (Mk 3,5).
Celý život nás učili, že hnev patrí medzi sedem hlavných hriechov. A tu vidíme hnevať sa Ježiša, ktorý bol bez hriechu. Ako je to možné? Je to jednoduché. Hnev totiž nie je vždy zlý. Niekedy môže byť aj dobrý. Svätý Tomáš Akvinský učí, že spravodlivý hnev je reakciou na nespravodlivosť a jeho účelom je priviesť nás k tomu, aby sme napravili zlo, ktorého sme svedkami. Povedzme, že tvoj nepríjemný sused práve uráža tvojho nového suseda. „Dobrý hnev“ ťa môže podnietiť k tomu, aby si sa postavil na obranu urážaného muža alebo vľúdne napomenul drzého suseda. Hnev sa však môže ľahko stať hriešnym. V dôsledku „hriešneho hnevu“ vyvolaného susedovými poznámkami môžeš vychrliť zo seba urážku, ktorá len prileje olej do ohňa. Keď sa stane niečo také, tvoj hnev uškodí nielen druhým, ale nahlodá aj tvoj duševný pokoj. Takýto hnev nás oberá o radosť a plodí nedôveru – a môže ľahko viesť k ďalším hriechom. V hneve pobádajúcom k pozitívnym činom by mal byť naším vzorom Ježiš. V dnešnom evanjeliu ho hnev prinútil konať. Nenechal svoj hnev vrieť ani mu nedovolil zmeniť sa na zúrivosť. Radšej ho milosťou Ducha ovládol a usmernil na dobré. Všimni si, že Ježiš cítil aj smútok nad nedostatkom milosrdenstva svojich nepriateľov – Marek hovorí, že sa hneval a bol „zarmútený nad zaslepenosťou ich srdca“ (Mk 3, 5). Spravodlivý hnev v sebe vždy zahŕňa pocit smútku nad nespravodlivosťou, ktorú vidíme. Keď sa na niekoho nahneváš, spomeň si na Ježišov príklad. Tvoj hnev nemusí byť taký intenzívny, ak ho spojíš s úprimnou túžbou, aby sa ten človek zmenil pre dobro ostatných aj pre jeho vlastné dobro. Ježiš vie, ako ľahko sa nechávame premôcť hnevom. Našťastie sa môžeme oprieť o neho. Môžeme skúmať svoje pohnútky a činy a prosiť ho, aby nám odpustil, ak sme urobili niečo zlé. Ježiš je totiž vždy pripravený meniť naše srdce, aby sme dokázali hlbšie milovať a lepšie prejavovať lásku – a to aj prostredníctvom dobrého hnevu.
„Pane Ježišu, odpusť mi chvíle, keď som sa nechal uniesť hriešnym hnevom.“
List Hebrejom 7, 1 – 3. 15 – 17; Žalm 110, 1 – 4; Marek 3, 1 − 6