Streda, 2. septembra
Keď Ježiš vyšiel zo synagógy, vošiel do Šimonovho domu. Šimonovu testinú trápila vysoká horúčka a oni ho prosili za ňu. Postavil sa nad ňu, rozkázal horúčke a tá ju opustila. Hneď vstala a obsluhovala ich. Po západe slnka všetci, čo mali chorých na rozličné neduhy, privádzali ich k nemu. On na každého z nich kládol ruky a uzdravoval ich. Z mnohých vychádzali aj zlí duchovia a kričali: „Ty si Boží Syn.“ On im pohrozil a nedovolil im hovoriť, lebo vedeli, že on je Mesiáš. Keď sa rozodnilo, vyšiel von a utiahol sa na pusté miesto. Ale zástupy ho hľadali. Prišli až k nemu a zdržiavali ho, aby od nich neodchádzal. On im však povedal: „Aj iným mestám musím zvestovať Božie kráľovstvo, lebo na to som poslaný.“ A kázal po judejských synagógach.
Zamyslenie
„Keď sa rozodnilo, vyšiel von a utiahol sa na pusté miesto“ (Lk 4, 42).
Nie je to paradox? Boží Syn, ktorý prišiel na svet, aby miloval a spasil všetkých ľudí, sa im občas vyhýbal. Nesúviselo to však s jeho vzťahom voči nám, ale s jeho vzťahom k Bohu. V evanjeliách sa častejšie spomína, že Ježiš sa utiahol do samoty modliť sa. Niekedy sa však zástupom podarilo nájsť ho. Ako sa asi Ježiš cítil, keď ľudia narušili jeho plány? To síce nevieme, ale vieme, že si bez reptania našiel čas, aby sa s ľuďmi porozprával a uzdravil ich. Napríklad v dnešnom evanjeliu Ježiš určite pristupoval k ľuďom s úctou, pretože ho prehovárali, aby s nimi zostal. Ježiš však poznal Božiu vôľu, a preto bola jeho odpoveď priama: pomodlí sa a ide ďalej. Ďalšiu situáciu, v ktorej sa Ježiš nečakane ocitne pred zástupom, opisuje Matúšovo evanjelium. Ježiš chcel byť osamote, aby mohol smútiť nad smrťou Jána Krstiteľa. Ale keď ho nasledoval „veľký zástup, zľutoval sa nad nimi a uzdravoval im chorých“ (Mt 14, 14). Dokonca ich aj nasýtil, keď rozmnožil päť chlebov a dve ryby. Napokon však Ježiš „rozpustil zástupy“ a „vystúpil sám na vrch modliť sa“ (Mt 14, 22 – 23). Hoci bol Ježišov život výnimočný, predsa sa v mnohých ohľadoch podobá nášmu. Aj naňho boli kladené rôzne nároky a s pokorou a s nadhľadom musel zdolávať rozličné životné prekážky. Ak ide o naše plány, mali by sme byť flexibilní podobne ako Ježiš, najmä ak ľudia potrebujú našu pomoc a lásku. On nikdy neignoroval človeka, ktorý za ním prišiel. No zároveň si dával pozor, aby neignoroval ani Otca, ktorý ho posilňoval a povzbudzoval svojou láskou. Ak teda Ježiš, ktorý bol bez hriechu, potreboval čas byť osamote s Bohom, o čo skôr ho potrebujeme my! Nerozčuľuj sa, ak ťa niekto vyruší pri modlitbe. Ale využi ďalšiu príležitosť modliť sa. Daj Bohu najvyššiu prioritu. Modli sa, aby si plnil jeho vôľu. A on ti daruje rovnováhu a pokoj, ktorý hľadáš vo svojom zaneprázdnenom živote.
„Pane Ježišu, nauč ma rovnováhe medzi potrebami iných ľudí a mojou potrebou tráviť čas s tebou.“