Streda, 19. mája
Ježiš pozdvihol oči k nebu a modlil sa: „Svätý Otče, zachovaj ich vo svojom mene, ktoré si ty dal mne, aby boli jedno ako my. Kým som bol s nimi, ja som ich zachovával v tvojom mene, ktoré si mi dal. Ochránil som ich a nikto z nich sa nestratil, iba syn zatratenia, aby sa splnilo Písmo. Ale teraz idem k tebe a toto hovorím na svete, aby mali v sebe moju radosť – a úplnú. Dal som im tvoje slovo a svet ich znenávidel, lebo nie sú zo sveta, ako ani ja nie som zo sveta. Neprosím, aby si ich vzal zo sveta, ale aby si ich ochránil pred Zlým. Nie sú zo sveta, ako ani ja nie som zo sveta. Posväť ich pravdou; tvoje slovo je pravda. Ako si ty mňa poslal na svet, aj ja som ich poslal do sveta a pre nich sa ja sám posväcujem, aby boli aj oni posvätení v pravde.“
Zamyslenie
„Otče… aby boli jedno ako my“ (Jn 17, 11).
Premýšľal si niekedy nad tým, koľkí ľudia čítajú tieto meditácie spolu s tebou? Slovo medzi nami vychádza v pätnástich jazykoch vo viac než tridsiatich krajinách. Ľudia z celého sveta sa teda modlia spolu s tebou! Hoci sme rozdielni a sme od seba vzdialení, všetci sa približujeme k Pánovi. Tomu sa hovorí jednota v rozmanitosti! Ježišovi prví učeníci tiež tvorili rôznorodú skupinu. Čo teda mali spoločné? Podobne ako nás, aj ich spájala túžba nasledovať Ježiša. Napriek rozdielnym povolaniam, postojom k životu, aj rôznym povahám zostali spolu vďaka svojej láske k Pánovi a k sebe navzájom. Nehovoriac o tom, že mali Ježiša, ktorý ich vyučoval a pomáhal im povzniesť sa nad všetky rozdiely. Vydrží však ich jednota aj po jeho odchode? Preto sa Ježiš modlil, „aby boli jedno“ (Jn 17, 11). Videl totiž, že ich jednota bude vážne ohrozená, keď odíde. Vedel, že po jeho zatknutí sa rozpŕchnu, no keď sa im zjaví v prvý deň týždňa, opäť ich zjednotí. Vedel, že Duch Svätý na nich zostúpi a povedie ich, aby vytvorili Cirkev. Zároveň vedel, že z času na čas vzniknú medzi nimi rozpory a o zachovanie jednoty sa budú musieť usilovať. Vedel, že to nebude ľahké, preto sa za nich modlil. Ježišova modlitba sa netýkala iba učeníkov; ale celého Kristovho tela – prvých učeníkov, nás v súčasnosti, ako aj tých, ktorí ešte len prídu (pozri Jn 17, 20 – 21). Dokonca aj dnes, o dvetisíc rokov neskôr, tvoríme jednu, svätú, katolícku a apoštolskú Cirkev. No medzi veriacimi stále pretrváva nejednota, ktorú musíme naďalej prekonávať. Ako môžeme prispieť k uzdraveniu a zjednoteniu Kristovho tela? Tým, že si osvojíme Ježišovu modlitbu. Prijmime Cirkev do svojho srdca a modlime sa dnes za seba navzájom – aj za tých, ktorí sa od nás veľmi odlišujú. Kiež sa všetci usilujeme o jednotu v rozmanitosti!
„Otče, vylej na nás svojho Ducha Svätého a zjednoť nás.“
Skutky apoštolov 20, 28 – 38; Žalm 68, 29 – 30. 33 – 36; Ján 17, 11 – 19