Streda, 19. augusta
Ježiš povedal učeníkom toto podobenstvo: „Nebeské kráľovstvo sa podobá hospodárovi, ktorý vyšiel skoro ráno najať robotníkov do svojej vinice. Zjednal sa s robotníkmi na denári za deň a poslal ich do svojej vinice. Keď vyšiel okolo deviatej hodiny, videl iných, ako stoja záhaľčivo na námestí. I povedal im: ‚Choďte aj vy do mojej vinice a dám vám, čo bude spravodlivé.‘ A oni šli. Vyšiel znova okolo dvanástej aj okolo tretej hodiny popoludní a urobil podobne. Keď vyšiel okolo piatej popoludní a našiel iných postávať, povedal im: ‚Čo tu nečinne stojíte celý deň?‘ Vraveli mu: ‚Nik nás nenajal.‘ Povedal im: ‚Choďte aj vy do mojej vinice!‘ Keď sa zvečerilo, povedal pán vinice svojmu správcovi: ‚Zavolaj robotníkov a vyplať im mzdu, počnúc poslednými až po prvých!‘ Tak prišli tí, čo nastúpili okolo piatej hodiny popoludní, a každý dostal denár. Keď prišli tí prví, mysleli si, že dostanú viac. Ale aj oni dostali po denári. Vzali ho a šomrali na hospodára: ‚Títo poslední pracovali jedinú hodinu, a ty si ich postavil na roveň nám, čo sme znášali bremeno dňa a horúčosť.‘ Ale on jednému z nich odpovedal: ‚Priateľu, nekrivdím ti. Nezjednal si sa so mnou za denár? Vezmi, čo je tvoje a choď! Ja chcem aj tomuto poslednému dať toľko, koľko tebe. Alebo nesmiem so svojím robiť, čo chcem? Či na mňa zazeráš preto, že som dobrý?‘ Tak budú poslední prvými a prví poslednými.“
Zamyslenie
„Ja chcem aj tomuto poslednému dať toľko, koľko tebe“ (Mt 20, 14)
Čo by si urobil, keby si po svojom príchode do neba ako prvého stretol niekoho, o kom si vieš, že na zemi žil bezbožne? Možno by si sa v prvej chvíli začudoval: „Čo tu tento robí?“ Potom by ti však svätý Peter láskavo pripomenul Ježišovo podobenstvo o hospodárovi a robotníkoch vo vinici. Tento neočakávaný občan neba si prišiel po Božie milosrdenstvo až „nakoniec“ – obrátil sa, keď zomieral –, no predsa len prišiel a Pánovi záležalo len na tom. Nášmu zmýšľaniu sa toto podobenstvo prieči. Jednoducho sa nám to nezdá „fér“. Božie milosrdenstvo však nemá hraníc a nedá sa zmerať. Je bezbrehé a nekonečné, vylieva sa z Ježišovho srdca ako večný vodopád. Boh každého, kto k nemu príde, prikryje svojím milosrdenstvom – milosrdenstvom, ktoré chráni a napĺňa Božím životom. Ak nasleduješ Pána už od začiatku života, raduj sa, pretože si začal ako robotníci, ktorých hospodár najal za skorého rána. Určite toho veľa obetuješ, aby si mohol žiť svoju vieru. Nie je to vždy ľahké, ale tvoja práca v Božej vinici znamená pre svet veľmi veľa. Vysádzaš ju a staráš sa o ňu z lásky k svojmu Majstrovi, a preto ťa určite čaká veľká odmena. Raduj sa aj vtedy, ak si začal vieru praktizovať neskôr, po rokoch porušovania Božích prikázaní, keď si chodil po vlastných chodníčkoch. Ježiš ťa svojou krvou vyliatou na kríži úplne očistil. Všetky tvoje hriechy z minulosti ti nielen odpustil, ale na ne aj zabudol. Vďaka Ježišovej smrti a zmŕtvychvstaniu žiješ teraz v plnosti tu na zemi a získaš aj večný život v nebi. Raduj sa aj ty, čo možno prvý raz čítaš katolícky časopis či počúvaš katolícke rádio, lebo Boh aj tebe ponúka nový život, prácu vo svojej vinici. Možno si na sklonku života a čoraz viac uvažuješ na svojou smrťou. Vojdi aj ty do Pánovej vinice! Toto podobenstvo je dôkazom, že aj pre našich blízkych, ktorí ešte neprišli k Pánovi, existuje nádej. Boh je spoločenstvo lásky – Otca, Syna a Ducha Svätého – a neustále nám ponúka svoju lásku a milosrdenstvo. Robí to vždy, keď niekto príde do jeho vinice. Na čase nezáleží!
„Pane, chválim ťa za tvoju prehojnú lásku a bezhraničné milosrdenstvo!“