Streda, 18. augusta
Ježiš povedal učeníkom toto podobenstvo: „Nebeské kráľovstvo sa podobá hospodárovi, ktorý vyšiel skoro ráno najať robotníkov do svojej vinice. Zjednal sa s robotníkmi na denári za deň a poslal ich do svojej vinice. Keď vyšiel okolo deviatej hodiny, videl iných, ako stoja záhaľčivo na námestí. I povedal im: ‚Choďte aj vy do mojej vinice a dám vám, čo bude spravodlivé.‘ A oni šli. Vyšiel znova okolo dvanástej aj okolo tretej hodiny popoludní a urobil podobne. Keď vyšiel okolo piatej popoludní a našiel iných postávať, povedal im: ‚Čo tu nečinne stojíte celý deň?‘ Vraveli mu: ‚Nik nás nenajal.‘ Povedal im: ‚Choďte aj vy do mojej vinice!‘ Keď sa zvečerilo, povedal pán vinice svojmu správcovi: ‚Zavolaj robotníkov a vyplať im mzdu, počnúc poslednými až po prvých!‘ Tak prišli tí, čo nastúpili okolo piatej hodiny popoludní, a každý dostal denár. Keď prišli tí prví, mysleli si, že dostanú viac. Ale aj oni dostali po denári. Vzali ho a šomrali na hospodára: ‚Títo poslední pracovali jedinú hodinu, a ty si ich postavil na roveň nám, čo sme znášali bremeno dňa a horúčosť.‘ Ale on jednému z nich odpovedal: ‚Priateľu, nekrivdím ti. Nezjednal si sa so mnou za denár? Vezmi, čo je tvoje a choď! Ja chcem aj tomuto poslednému dať toľko, koľko tebe. Alebo nesmiem so svojím robiť, čo chcem? Či na mňa zazeráš preto, že som dobrý?‘ Tak budú poslední prvými a prví poslednými.“
Zamyslenie
„Šomrali na hospodára“ (Mt 20, 11).
Hovorí sa, že porovnávanie je zlodejom radosti. V dnešnom evanjeliu môžeme vidieť dokonalý príklad tejto pravdy. Robotníci, ktorí boli najatí ako prví, boli spočiatku spokojní s dohodnutou mzdou. Ale keď videli, že rovnakú plácu dostali aj robotníci, ktorí pracovali iba hodinu, zmenili názor. Teraz sa im pôvodná dohoda zdala nespravodlivá, začali byť nespokojní a nedokázali sa tešiť zo spravodlivej mzdy za celodennú prácu. Porovnávanie im ukradlo radosť. Porovnávame sa však neustále. Pozorovaním niekoho šikovnejšieho zisťujeme, v čom sa môžeme zlepšiť. Keď vidíme úspech niekoho iného, meníme svoju stratégiu. A to môže byť užitočné. Existuje však aj nezdravý druh porovnávania. Keď sa na niekoho pozrieme a dospejeme k záveru, že je krajší, múdrejší alebo talentovanejší ako my, môže sa do nás vkradnúť závisť. Keď sa nám niekto zdá úspešnejší alebo bohatší, pocítime nespokojnosť so svojím vlastným životom. Namiesto toho, aby sme si všímali, aké dary dal Boh nám, a premýšľali, ako ich rozvinúť, zameriavame sa na dosiahnutie niečoho, čo má niekto iný. Možno sa dokonca cítime menejcenní. Napokon sa nevnímame tak, ako nás vidí Boh, a to nás oberá o radosť. Práve preto je porovnávanie takým účinným nástrojom diabla. Pokiaľ sa naše oči zameriavajú na to, čo nám chýba, alebo na to, v čom zaostávame, sme zaslepení a nevidíme dobré veci, ktoré pre nás Boh urobil. Začneme proti nemu reptať namiesto toho, aby sme mu ďakovali za to, čím nás požehnal. Možno dokonca zanevrieme na človeka, ktorý má zdanlivo viac ako my. Napokon možno začneme pochybovať aj o tom, či nás Boh vôbec miluje. Dávaj si teda pozor na nezdravé porovnávanie. Ak sa ocitneš na tejto ceste, pros Pána, aby ti pomohol zmeniť smer. Vystúp z bludného kruhu nespokojnosti a napíš si, aké milosti si od Boha dostal. Alebo si nájdi chvíľu a chváľ Boha za to, že ťa stvoril a stará sa o teba. Reptanie nahraď vďačnosťou a začneš nachádzať radosť práve v tom, čo prežívaš.
„Pane, ďakujem ti za všetko požehnanie, ktoré mi dávaš! Daruj mi vďačné srdce a naplň ma svojou radosťou.“