Streda, 16. septembra, sv. Kornélia, pápeža, a sv. Cypriána, biskupa, mučeníkov

Bratia, usilujte sa o vyššie dary milosti. A ešte vznešenejšiu cestu vám ukážem. Keby som hovoril ľudskými jazykmi aj anjelskými, a lásky by som nemal, bol by som ako cvendžiaci kov a zuniaci cimbal. A keby som mal dar proroctva a poznal všetky tajomstvá a všetku vedu a keby som mal takú silnú vieru, že by som vrchy prenášal, a lásky by som nemal, ničím by som nebol. A keby som rozdal celý svoj majetok ako almužnu a keby som obetoval svoje telo, aby som bol slávny, a lásky by som nemal, nič by mi to neosožilo. Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá; nezávidí, nevypína sa, nevystatuje sa, nie je nehanebná, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, nemyslí na zlé, neteší sa z neprávosti, ale raduje sa z pravdy. Všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa, všetko vydrží. Láska nikdy nezanikne. Proroctvá prestanú, jazyky zamĺknu a poznanie pominie. Lebo poznávame len sčasti a len sčasti prorokujeme. Ale keď príde to, čo je dokonalé, prestane, čo je len čiastočné. Keď som bol dieťa, hovoril som ako dieťa, poznával som ako dieťa, rozmýšľal som ako dieťa. Keď som sa stal mužom, zanechal som detské spôsoby. Teraz vidíme len nejasne, akoby v zrkadle, no potom z tváre do tváre. Teraz poznávam iba čiastočne, ale potom budem poznať tak, ako som aj ja poznaný. A tak teraz ostáva viera, nádej, láska, tieto tri; no najväčšia z nich je láska.

Prvý list Korinťanom 12, 31 — 13, 13;

Zamyslenie

„Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá“ (1 Kor 13, 4).

Dnešné prvé čítanie si radi vyberajú snúbenci pri svadobných obradoch. Je to pochopiteľné, lebo táto stať veľmi prakticky opisuje lásku. Navyše sa s týmto čítaním dokážeme ľahko stotožniť, pretože nás všetkých Boh stvoril pre lásku. Všimni si však, akým mnohorakým spôsobom máme milovať: máme byť trpezliví a dobrotiví, radovať sa z pravdy, všetko znášať. Ruku na srdce, často sa nám to nedarí. Naše úsilie o lásku je nedokonalé a nedokonalé je aj úsilie druhých milovať nás. Najviac nás dokážu sklamať práve naši najbližší, keď v nás zanechajú pocit neprijatia či zranenia. Existuje však láska, ktorá nás nikdy nesklame: Božia láska. Na ňu sa môžeš spoľahnúť, keď zlyhá všetko ostatné. Je to láska, ktorá ťa nikdy neopustí ani nezneužije. Božia láska ťa obklopuje, povznáša a sprevádza v dobrých aj v zlých časoch. Ona vie, ako sa usiluješ milovať, a neodsudzuje ťa, ale oceňuje každú tvoju snahu vzrastať v láske. Na rozdiel od nej je naša láska často nezrelá – ako detské zmýšľanie, o ktorom hovorí svätý Pavol. Sme náchylní považovať za lásku očarenie, sex alebo drahé dary. Vekom a skúsenosťami možno zmúdrieme, ale jediné, čo nás skutočne naučí láske, je Boh sám – ten, ktorý je láska! Vďaka nemu spoznávame, že čím menej sa sústredíme na to, ako nás ľudia majú radi, a čím viac sa zameriavame na to, ako milujeme my ich, tým viac zakusujeme jeho lásku. Každý deň nám Boh dáva nespočetne veľa príležitostí zakúsiť jeho lásku: v modlitbe, v prírode, v našich najbližších, dokonca aj v našich nepriateľoch. Dáva nám aj nekonečne veľa možností podeliť sa o ňu. Buď pozorný a zachovaj si otvorené srdce. Drž sa Pavlovej rady a hľadaj lásku všade, kde ju zazrieš (pozri 1 Kor 14, 1). Zistíš, že Boh sa svojou láskou stále usiluje získať tvoje srdce.

„Pane, obmy ma svojou dokonalou láskou, aby som sa naučil bezhranične milovať.“

Prvý list Korinťanom 12, 31 — 13, 13; Žalm 33, 2 – 5. 12. 22; Lukáš 7, 31 – 35