Streda, 15. februára
Keď uplynulo štyridsať dní, Noe otvoril na korábe okno, ktoré bol urobil, a vypustil krkavca. Ten odlietal a prilietal, kým vody na zemi nevyschli. Vypustil von aj holubicu, aby zvedel, či už vody stiekli z povrchu zeme. Ale keď nenašla miesto, kde by spočinula jej noha, vrátila sa k nemu do korába; po celej zemi boli ešte vody. Noe vystrel ruku, chytil ju a vzal ju do korába. Čakal ešte sedem dní a znova vypustil z korába holubicu. A ona k nemu priletela až v podvečer a v zobáku priniesla olivovú ratolesť so zelenými listami. Tu Noe poznal, že vody zo zeme zmizli. Čakal ešte ďalších sedem dní a vypustil holubicu, ktorá sa už k nemu nevrátila. V šesťstoprvom roku, v prvom mesiaci, v prvý deň mesiaca, vody na zemi vyschli. Noe otvoril strechu korába, pozrel sa von a videl, že povrch zeme je suchý. Potom postavil oltár Pánovi, vzal zo všetkého čistého dobytka a z čistých vtákov a priniesol zápalnú obetu na oltári. Pán zavoňal príjemnú vôňu a povedal si: „Už nikdy neprekľajem zem pre človeka, lebo zmýšľanie ľudského srdca je od mladosti náklonné na zlé. Preto už nikdy nevyhubím všetky živé bytosti, ako som to urobil. Kým potrvá zem, neprestane sejba a žatva, chlad a horúčosť, leto a zima, deň a noc.“
Zamyslenie
„V prvý deň“ (Gn 8, 13).
Objednajte si predplatné pre zobrazenie celého zamyslenia.
Ste naším odberateľom? Prihláste sa.