Streda, 13. januára
Keď Ježiš vyšiel z kafarnaumskej synagógy, vošiel s Jakubom a Jánom do Šimonovho a Ondrejovho domu. Šimonova testiná ležala v horúčke. Hneď mu povedali o nej. Pristúpil k nej, chytil ju za ruku a zdvihol. Horúčka ju opustila a ona ich obsluhovala. Keď sa zvečerilo, po západe slnka, prinášali k nemu všetkých chorých a posadnutých zlými duchmi. A celé mesto sa zhromaždilo pri dverách. I uzdravil mnohých, ktorých trápili rozličné neduhy, a vyhnal mnoho zlých duchov a nedovolil im hovoriť, lebo ho poznali. Včasráno, hneď na úsvite, vstal a vyšiel von. Utiahol sa na pusté miesto a tam sa modlil. Šimon a tí, čo boli s ním, pobrali sa za ním. Keď ho našli, povedali mu: „Všetci ťa hľadajú.“ On im odvetil: „Poďme inde, do susedných dedín, aby som aj tam kázal, veď na to som prišiel.“ A chodil po celej Galilei, kázal v ich synagógach a vyháňal zlých duchov.
Zamyslenie
„Včasráno, hneď na úsvite, vstal a vyšiel von. Utiahol sa na pusté miesto a tam sa modlil“ (Mk 1, 35).
Ježiš sa nemodlil len skoro ráno; podľa niektorých znalcov Písma vstával možno už niekedy po polnoci! Prečo si Ježiš ochotne ukrojil zo spánku po vyčerpávajúcom dni plnom služby? Možno ti napadne, že sa nemusel až tak obetovať. Veď toho robil toľko pre Božie kráľovstvo; prečo by si nemohol odložiť modlitbu na neskôr? Na tomto ale jasne vidno, že Ježiš najviac zo všetkého potreboval tráviť čas v spoločnosti svojho Otca – dokonca aj na úkor odpočinku. Keď ho učeníci našli, snažili sa ho prehovoriť k ešte intenzívnejšej službe (pozri Mk 1, 37). No Ježiš – napriek tomu, že bol už deň, nebol ani trochu vyspatý a Šimon ho vyrušil pri modlitbe – odpovedal, že chce z toho miesta odísť. Nastal čas navštíviť ďalšie dediny, aby aj tam kázal miestnym obyvateľom (1, 38). Ježiš, osviežený modlitbou a vedomý si svojho povolania, bol pripravený ísť ďalej. „Včasráno, hneď na úsvite, vstal a vyšiel von. Utiahol sa na pusté miesto a tam sa modlil“ (Mk 1, 35). Ak je pre teba ťažké nájsť si čas na modlitbu, tento úryvok ti môže pomôcť. Nadmerné životné nároky si niekedy vyžadujú viac odpočinku. Boh pozná tvoje telesné potreby; záleží mu na tebe a nechce, aby si sa vyčerpal alebo vyhorel. A rovnako vie, že sa s ním potrebuješ stretávať každý deň. Čím viac slúžiš, tým môžeš byť vyčerpanejší: telesne aj duševne. O to viac musíš čerpať silu odpočinkom v spoločnosti svojho nebeského Otca. Keď nabudúce pocítiš, že ťa vysiľujú nároky každodenného života, spomeň si na Ježišovo odhodlanie tráviť čas so svojím Otcom. Daj si záležať na tom, aby si mal dostatok spánku. Ale zároveň sa neoberaj o čas s Bohom. V modlitbe totiž načerpáš duchovnú silu a získaš všetko, čo potrebuješ. Vďaka nej budeš môcť slúžiť ľuďom tak, ako im slúžil Ježiš – so silou, odhodlaním a dokonca aj s radosťou.
„Pane, keď sa cítim príliš unavený na modlitbu, pripomeň mi bohatú odmenu za čas strávený v tvojej prítomnosti.“