Streda, 11. októbra
Jonáš bol veľmi skormútený a hneval sa; modlil sa k Pánovi a vravel: „Prosím, Pane, a nesplnilo sa, čo som povedal ešte vo svojej krajine? Preto som chcel vtedy ujsť do Taršišu. Ja som vedel, že ty si Boh láskavý a milosrdný, zhovievavý a veľmi milostivý a zľutúvaš sa v nešťastí. A teraz, Pane, prosím, vezmi si môj život, lebo mi lepšie zomrieť ako žiť.“ Pán povedal: „A myslíš si, že sa právom hneváš?“ Jonáš vyšiel z mesta a usadil sa východne od mesta: urobil si tam striešku, sedel v jej tôni a čakal, čo sa bude diať v meste. Pán Boh dal vyrásť brečtanu; ten sa zdvihol nad Jonáša, robil mu tieň nad hlavou a zbavil ho útrap. A Jonáš sa brečtanu veľmi potešil. Keď na druhý deň vychádzala ranná zora, Boh poslal červa, ktorý poranil brečtan, a ten vyschol. A keď vyšlo slnko, Boh rozkázal horúcemu východnému vetru a slnko pražilo Jonášovi na hlavu, až omdlieval; žiadal si zomrieť a vravel: „Lepšie mi zomrieť ako žiť.“ Vtedy povedal Boh Jonášovi: „Myslíš si, že sa právom hneváš na brečtan?“ On odvetil: „Právom sa hnevám až na smrť.“ A Pán povedal: „Ty žiališ nad brečtanom, okolo ktorého si nepracoval ani si mu nedal rásť; ktorý za jednu noc vyrástol a za jednu noc zahynul. A mne nemá byť ľúto veľkého mesta Ninive, v ktorom je viac než stodvadsaťtisíc ľudí, ktorí nevedia rozlíšiť pravú ruku od ľavej – a okrem toho množstvo dobytka?“
Zamyslenie
„Ty si Boh láskavý a milosrdný“(Jon 4, 2).
Objednajte si predplatné pre zobrazenie celého zamyslenia.
Ste naším odberateľom? Prihláste sa.