Streda, 11. novembra
Na ceste do Jeruzalema prechádzal Ježiš pomedzi Samáriu a Galileu. Ako vchádzal do ktorejsi dediny, išlo oproti nemu desať malomocných mužov. Zďaleka zastali a hlasne kričali: „Ježišu, učiteľ, zmiluj sa nad nami!“ Keď ich uvidel, povedal: „Choďte, ukážte sa kňazom!“ A ako šli, boli očistení. Len čo jeden z nich spozoroval, že je uzdravený, vrátil sa a veľkým hlasom velebil Boha. Padol na tvár Ježišovi k nohám a ďakoval mu; a bol to Samaritán. Ježiš na to povedal: „Neočistilo sa ich desať? A tí deviati sú kde? Nenašiel sa nik okrem tohoto cudzinca, čo by sa bol vrátil a vzdal Bohu slávu?“ A jemu povedal: „Vstaň a choď, tvoja viera ťa uzdravila.“
Zamyslenie
„Vstaň a choď“ (Lk 17, 19).
V evanjeliách sa často objavuje téma odpočinku – sedieť pri Ježišových nohách, zahĺbiť sa do jeho učenia, v ňom nachádzať pokoj. V tom dnešnom však nachádzame čosi iné. V tomto príbehu uzdravenia je málo „odpočinku“ a veľa „pohybu“. Ježiš odchádza do Jeruzalema; desať malomocných sa ide ukázať kňazom; jeden vďačný uzdravený malomocný sa vracia späť k Ježišovi a Ježiš mu káže odísť. Tento pohyb nám ukazuje, že náš kresťanský život spočíva na jednej strane v „prichádzaní“ k Ježišovi, no tiež v „odchádzaní“ za svojím poslaním. Ježiš plnil poslanie, ktoré mu dal Otec: s desiatimi malomocnými sa stretol počas svojho putovania do Jeruzalema, kde mal podstúpiť utrpenie a smrť na kríži. Tým, že sa zastavil, aby ich uzdravil, zjavil Otcovo milosrdenstvo. „Veľký príbeh“ spásy však nie je veľký v tom zmysle, že by v ňom boli naše osobné zápasy bezvýznamné. Boh sa vrúcne zaujíma o náš život. Malomocní sa vybrali za kňazmi. Je pravdepodobné, že už vyskúšali všetko možné; teraz poslúchli Ježiša a išli sa ukázať kňazom. Keď si uvedomili, že sú uzdravení, deviati išli ďalej. Robili to, čo im kázal Ježiš: veď mali čo najskôr získať potvrdenie svojho uzdravenia a začať žiť novým životom. Naše prvé kroky majú byť krokmi poslušnosti Ježišovým slovám. Avšak u jedného malomocného, ktorý sa vrátil k Ježišovi, nastalo hlbšie obrátenie. Naplnený vďačnosťou za svoje uzdravenie sa rozhodol vrátiť; uzdravenie vnímal ako pozvanie priblížiť sa k Ježišovi. Vždy, keď Ježiš pôsobí v našom živote, pozýva nás, aby sme prišli k nemu a s vďakou a láskou sa mu poklonili. S pomocou Ducha Svätého sa môžeme naučiť vnímať takéto pozvania. Ježiš napokon tomuto mužovi zveril poslanie – povedal mu nielen: „Tvoja viera ťa uzdravila,“ ale aj: „Vstaň a choď“ (Lk 17, 19). Keď prídeme za Ježišom so svojimi potrebami a on nás uzdraví alebo nám preukáže milosrdenstvo, vždy nám povie, že sa máme ísť podeliť s tým, čo sme dostali. Kam by si sa mal pohnúť či vydať ty? Ako máš prísť k Ježišovi? A kam ťa chce dnes poslať?
„Pane, daj, aby som kráčal s tebou. Verím, že v tebe žijeme, hýbeme sa a sme.“