Streda, 10. februára. sv. Školastiky
Keď Pán, Boh, urobil zem a nebo, ešte nevzišlo na zemi nijaké poľné krovie a ešte nerástla nijaká poľná rastlina, lebo Pán, Boh, nedal dážď na zem a človeka nebolo, žeby obrábal zem; len prameň vyvieral zo zeme a zavlažoval celý povrch zeme. Vtedy Pán, Boh, stvárnil človeka z prachu zeme a vdýchol do jeho nozdier dych života. Tak sa stal človek živou bytosťou. Potom Pán, Boh, vysadil v Edene, na východe, záhradu a v nej umiestnil človeka, ktorého bol utvoril. Pán, Boh, dal vyrásť zo zeme stromom všetkých druhov, krásnym na pohľad a chutným na jedenie; uprostred záhrady dal vyrásť stromu života a stromu poznania dobra a zla. Pán, Boh, vzal človeka a umiestnil ho v záhrade Edenu, aby ju obrábal a strážil. A Pán, Boh, prikázal človekovi: „Môžeš jesť zo všetkých stromov záhrady, ale zo stromu poznania dobra a zla nejedz, lebo keď budeš z neho jesť, zomrieš.“
Zamyslenie
„Boh stvoril nebo a zem“ (Gn 2, 4).
Nech už bol náš vesmír stvorený akokoľvek a za akýkoľvek dlhý čas, jedno je isté: všetko to začal Boh. On všetko stvoril z ničoho a všetko udržuje mocou svojej lásky. Nie je to úžasné? Ani ten najtalentovanejší vedec by nedokázal vytvoriť život z ničoho – a už vôbec nie vytvoriť život z neživej látky, akou je hlina, ktorú Boh použil na utvorenie Adama (pozri Gn 2, 7). Vedci nedokážu úplne vysvetliť, ako na našej planéte vznikol prvý život. Hoci veda objasňuje mnohé dôležité skutočnosti, bol to Boh, kto stvoril vesmír a riadil jeho vznik. A keďže Boh zamýšľal ako vrchol svojho krásneho stvorenia stvoriť nás, postaral sa o to, aby boli naplnené všetky naše potreby. Postaral sa nielen o naše telesné potreby, teda o pokrm, vodu a slnečné svetlo, ale aj o naše vnútorné potreby, týkajúce sa krásy a poriadku. Vidíme to v Knihe Genezis, ktorá popisuje rajskú záhradu: stromy v nej boli „na pohľad krásne“, ale aj „chutné na jedenie“ (porov. Gn 2, 9). Vyhraď si chvíľu, aby si sa poďakoval Bohu, že ťa umiestnil na túto krásnu planétu práve teraz a práve tam, kde si. Nielenže stvoril slnko, hviezdy, moria a hory, ale dal bytie aj tebe! Si jedinečný, úžasne stvorený na Boží obraz a Boh ťa hlboko miluje. Ale s týmto veľkým požehnaním prichádza aj zodpovednosť. Boh poveril Adama, aby „obrábal a strážil“ rajskú záhradu (Gn 2, 15). A to je úloha nás všetkých. Boh chce, aby sme sa starali o tento svet, o jeho rozličné stvorenia, aby nás tak mohol naďalej živiť a aby sme mohli byť odrazom jeho slávy. Keď sa zo všetkých svojich síl o toto stvorenie staráš, zveľaďuješ tento dar a uchovávaš ho pre ďalšie generácie. A nielen to. Keď sa totiž starostlivo venuješ stvoreniu, ktoré Boh miluje a udržiava, ty sám sa stávaš prejavom Božej lásky k svetu.
„Ďakujem ti, Pane, za dar života – môjho vlastného i všetkého, ktorý ma obklopuje. Pomôž mi spomenúť si na teba vždy, keď mám radosť z tvojho stvorenia.“
Genezis 2, 4 – 9. 15 – 17; Žalm 104, 1 – 2. 27 – 30; Marek 7, 14 − 23