Streda, 1. októbra
Stalo sa to v mesiaci Nisan, v dvadsiatom roku kráľa Artaxerxa. Keď kráľ pil, ja som vzal víno a podal kráľovi; nebol som totiž v jeho nemilosti. Kráľ mi povedal: „Čo si taký smutný? Vidím, že chorý nie si. Akiste ti smútok zviera srdce.“ Veľmi som sa zľakol a povedal som: „Kráľ môj, ži naveky. Ako by som nebol smutný, keď je mesto, v ktorom sú hroby mojich otcov, spustnuté a jeho brány vypálené ohňom?“ Kráľ sa ma opýtal: „Čo si teda želáš?“ Ja som sa pomodlil k Bohu v nebi a kráľovi som povedal: „Ak uzná kráľ za dobré a ak ti je tvoj sluha milý, pošli ma do Judey, do mesta, v ktorom sú hroby mojich otcov, a ja ho znova postavím.“ Tu sa ma kráľ opýtal – kráľovná sedela vedľa neho – „Ako dlho ti potrvá cesta a kedy sa vrátiš?“ A kráľ sa rozhodol, že ma pustí, keď som mu uviedol čas. Potom som povedal kráľovi: „Ak uzná kráľ za dobré, nech mi dajú listy pre vládcov území za riekou, aby mi dovolili prejsť do Judey; aj list Azafovi, dozorcovi kráľových lesov, aby mi dal drevo na brány chrámovej veže, na mestské múry a na dom, v ktorom budem bývať.“ A kráľ mi to dal, lebo nado mnou bola dobrotivá ruka môjho Boha.
Zamyslenie
„Pošli ma do Judey, do mesta, v ktorom sú hroby mojich otcov, a ja ho znova postavím“ (Neh 2, 5).
Objednajte si predplatné pre zobrazenie celého zamyslenia.
Ste naším odberateľom? Prihláste sa.