Sobota, 8. augusta, sv. Dominika, kňaza
Pane, vari nie si od počiatku? Môj Boh, môj Svätý, čo neumiera? Pane, za sudcu si ho postavil; skala moja, aby nás karhal, si ho upevnil. Tvoje oči sú čisté, nechceš vidieť zlo, nemôžeš hľadieť na neprávosť. Prečo teda hľadíš na ničomníkov a mlčíš, keď bezbožný požiera spravodlivého? Ľudí si urobil podobných rybám v mori, podobných plazom, čo nemajú pána nad sebou; všetkých vylovuje svojou udicou, vyťahuje ich v svojej sieti a zbiera do svojho čereňa, raduje sa z toho a plesá. Zato prináša obete svojej sieti a svojmu čereňu kadidlo, veď ich pomocou má mohutný úlovok a výdatné jedlo. Preto bude teda stále tasiť svoj meč a bez milosti zabíjať národy? Budem stáť na stráži, postavím si rozhľadňu a budem pozorovať, aby som videl, čo mi povie, čo odpovie na moju žalobu. A Pán mi povedal: „Napíš videnie, vry ho do tabúľ, aby sa to ľahko čítalo. Lebo videnie ešte čaká na svoj čas, ale sa náhli k splneniu, nesklame. Ak sa aj oddiali, čakaj naň, lebo určite príde a nebude meškať! Zvädne ten, kto nemá dušu priamu, ale spravodlivý bude žiť zo svojej viery.“
Zamyslenie
„Videnie nesklame, určite príde“ (Hab 2, 3)
Ľudia ochotne podstúpia aj veľké utrpenie, ak vedia, že má zmysel. Rodičia dokážu pre zaopatrenie svojich detí pracovať do vyčerpania a prebdieť celé noci. Vojaci riskujú svoj život pri obrane vlasti. No je veľmi ťažké znášať utrpenie, ktorého zmysel človek nepozná. V prvom čítaní sa prorok Habakuk zaoberá problémom utrpenia a hovorí o Bohu, ktorý ho dopúšťa, a to práve vtedy, keď Babylončania vtrhli do Judey a spôsobili veľa utrpenia. Habakuk je znepokojený tým, čo vidí, a obviňuje z toho Boha. Akceptuje, že Boh môže Izraelitov spravodlivo potrestať, ale protestuje proti rozsahu zdanlivo nezmyselného utrpenia. A preto sa sťažuje Pánovi: Babylončania robia ešte väčšie zlo než Židia, a zdá sa, že budú za to ešte aj odmenení. Ako to môžeš dopustiť? Napohľad je neúctivé Boha z niečoho obviniť. On však naše úprimné modlitby víta. Ba sám chce, aby sme sa mu otvorene posťažovali na svoje bolesti a utrpenie, najmä ak sa nám zdajú nezmyselné. Boh netrestá Habakuka za to, že si dovolil prehovoriť, naopak, dáva mu tajuplný prísľub o videní, „ktoré čaká na svoj čas, ale náhli sa k splneniu… ak sa aj oddiali… určite príde“ (Hab 2, 3). Dôveruj mi, hovorí mu Boh, konám aj v tejto hroznej situácii. Pozoruj a čakaj. Čo platí pre Habakuka, platí aj pre nás. Možno trpíme – v dôsledku náhlej a bolestnej tragédie alebo vplyvom dlhotrvajúceho sklamania. Lepšie je obrátiť sa k Bohu a vyliať si pred ním srdce, než si zúfať, alebo čo je ešte horšie, škrípať zubami a umárať sa. Vždy dôverujme, že náš Otec počuje náš nárek a odpovie naň, avšak v čase, ktorý určí on. Modli sa dnes rovnako úprimne ako Habakuk. Povedz Bohu o čomkoľvek, čo sa v tvojom živote deje. Potom sa „postav na stráž… pozoruj, aby si videl, čo ti povie“ (Hab 2, 1). Boh totiž vždy múdro odpovie a povzbudí ťa.
„Tu som, Pane. Som pripravený vyliať si pred tebou srdce.“