Sobota, 7. novembra
Bratia, veľmi som sa zaradoval v Pánovi, že už raz predsa len rozkvitla vaša náklonnosť voči mne; pravda, aj predtým ste na mňa mysleli, ale nemali ste príležitosť. Nehovorím to preto, že by som mal nedostatok. Naučil som sa vystačiť s tým, čo mám. Viem žiť skromne a viem aj oplývať. Všade a všetko som sa už naučil: byť sýty aj hladovať, mať hojnosť i núdzu trieť. Všetko môžem v tom, ktorý ma posilňuje. A predsa ste dobre urobili, že ste mi prejavili účasť v mojom súžení. Veď aj vy, Filipania, viete, že keď som začal hlásať evanjelium po svojom odchode z Macedónska, ani jedna cirkev nemala účasť na mojich výdavkoch a príjmoch, iba vy sami. Veď aj do Solúna ste mi raz aj druhý raz poslali, čo som potreboval. Nie že by som túžil po daroch, ale túžim po ovocí, ktoré sa rozmnoží vo váš prospech. Dostal som všetko a mám hojnosť. Som zahrnutý darmi, čo ste poslali po Epafroditovi; sú ľúbeznou vôňou, príjemnou obetou, milou Bohu. Môj Boh splní každú vašu túžbu podľa svojho bohatstva v sláve v Kristovi Ježišovi.
Zamyslenie
„Túžim po ovocí, ktoré sa rozmnoží vo váš prospech“ (Flp 4, 17).
V istom románe sa odohráva príbeh rozmaznaného mladíka. Jeho bohatý starý otec mu po smrti zanechá závet, podľa ktorého musí každý deň po celý mesiac niekoho obdarovať, aby získal svoje dedičstvo. Tento muž teda začne robiť rôzne dobré skutky: pomáha druhým, stráži susedove deti, nosí jedlo núdznym. Vďaka týmto skutkom dobročinnosti zisťuje, že: „Ak niekto daruje niečo z lásky, bohatšími sa stanú obaja – obdarovaný aj darca.“ Zdá sa, že aj Filipania pochopili túto zásadu – aspoň podľa Pavlových slov, ktoré im adresuje. Potešila ho peňažná pomoc, ktorú od nich dostal, nie však preto, že by sa bez nej nezaobišiel, ale preto, lebo videl, že táto ich veľkodušnosť obohatila ich samých ešte viac ako jeho (pozri Flp 4, 10 – 11). Tým, že prijal ich dar, pomohol im v duchovnom raste. Tešil sa z pohľadu na to, aký úžitok z toho majú (pozri Flp 4, 17). Boh chce, aby sme aj my zažívali požehnanie, ktoré plynie z obdarovania – a je ho veľa! Dávanie si napríklad vyžaduje, aby sme sa zamerali na svoje okolie a všímali si potreby ľudí okolo seba. To nám zasa pomáha menej sa zbytočne trápiť nad sebou. Keď dávame, odpútavame sa od svojich peňazí a majetku. Sme tiež pokojnejší, pretože strácame obavy z toho, že nebudeme mať dosť. Môžeme zažiť radosť, keď vidíme vďačnosť a potešenie, ktoré prinášajú ľuďom naše dary. Učíme sa menej spoliehať na materiálne bohatstvo a pritom rastieme v dôvere Bohu. Nemusíš robiť nič radikálne, aby si túto zásadu uplatňoval vo svojom živote, ale mal by si z dávania urobiť pravidelnú činnosť. Usiluj sa systematicky dávať a pomáhať ľuďom, aby sa mohli na teba spoľahnúť. Môžeš sa tiež pokúsiť obdarúvať spôsobom, ktorý si vyžaduje trochu námahy. Ponúkni pomoc staršiemu susedovi namiesto toho, aby si sa ho len opýtal, ako sa má. Alebo skús dať do zvončeka väčšiu sumu ako zvyčajne. Čokoľvek si zaumieniš urobiť, môžeš pritom veriť, že plody tvojej štedrosti okúsi nielen osoba, ktorá dostane tvoj dar, ale aj ty ako darca!
„Pane, nauč ma byť veselým a nesebeckým darcom.“
List Filipanom 4, 10 – 19; Žalm 112, 1 – 2. 5 – 6. 8 – 9; Lukáš 16, 9 – 15