Sobota, 6. marca
K Ježišovi sa približovali všetci mýtnici a hriešnici a počúvali ho. Farizeji a zákonníci šomrali: „Tento prijíma hriešnikov a jedáva s nimi.“ Preto im povedal toto podobenstvo: „Istý človek mal dvoch synov. Mladší z nich povedal otcovi: ‚Otec, daj mi časť majetku, ktorá mi patrí.‘ A on im rozdelil majetok. O niekoľko dní si mladší syn všetko zobral, odcestoval do ďalekého kraja a tam svoj majetok hýrivým životom premárnil. Keď všetko premrhal, nastal v tej krajine veľký hlad a on začal trieť núdzu. Išiel teda a uchytil sa u istého obyvateľa tej krajiny a on ho poslal na svoje hospodárstvo svine pásť. I túžil nasýtiť sa aspoň strukmi, čo žrali svine, ale nik mu ich nedával. Vstúpil teda do seba a povedal si: ‚Koľko nádenníkov u môjho otca má chleba nazvyš, a ja tu hyniem od hladu. Vstanem, pôjdem k svojmu otcovi a poviem mu: Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe. Už nie som hoden volať sa tvojím synom. Prijmi ma ako jedného zo svojich nádenníkov.‘ I vstal a šiel k svojmu otcovi. Ešte bol ďaleko, keď ho zazrel jeho otec, a bolo mu ho ľúto. Pribehol k nemu, hodil sa mu okolo krku a vybozkával ho. Syn mu povedal: ‚Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe. Už nie som hoden volať sa tvojím synom.‘ Ale otec povedal svojim sluhom: ‚Rýchlo prineste najlepšie šaty a oblečte ho! Dajte mu prsteň na ruku a obuv na nohy! Priveďte vykŕmené teľa a zabite ho. Jedzme a veselo hodujme, lebo tento môj syn bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.‘ A začali hodovať. Jeho starší syn bol práve na poli. Keď sa vracal a približoval sa k domu, počul hudbu a tanec. Zavolal si jedného zo sluhov a pýtal sa, čo sa deje. Ten mu povedal: ‚Prišiel tvoj brat a tvoj otec zabil vykŕmené teľa, lebo sa mu vrátil zdravý.‘ On sa však nahneval a nechcel vojsť. Vyšiel teda otec a začal ho prosiť. Ale on odpovedal otcovi: ‚Už toľko rokov ti slúžim a nikdy som neprestúpil tvoj príkaz, a mne si nikdy nedal ani kozliatko, aby som sa zabavil so svojimi priateľmi. No keď prišiel tento tvoj syn, čo ti prehýril majetok s neviestkami, pre neho si zabil vykŕmené teľa.‘ On mu na to povedal: ‚Syn môj, ty si stále so mnou a všetko, čo ja mám, je tvoje. Ale patrilo sa hodovať a radovať sa, lebo tento tvoj brat bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.‘“
Zamyslenie
„Zazrel ho otec a bolo mu ho ľúto“ (Lk 15, 20).
Aký je náš nebeský Otec? Mnohí zo zástupu, ktorí počúvali Ježiša – najmä „mýtnici a hriešnici“ (pozri Lk 15, 1) –, si ho predstavovali ako nahnevaného a tvrdého Boha. Ježiš ho však dobre poznal, a preto im rozpovedal podobenstvo, v ktorom odhalil pravdu o svojom Otcovi. Aj my sa dnes zamyslime nad týmto podobenstvom a znovu sa spýtajme: Aký je náš Otec? Boh to v prvom rade s nami nikdy nevzdáva. Mladší syn z podobenstva vystupoval voči svojmu otcovi nespravodlivo, no otec naňho nezanevrel. Namiesto toho každý deň syna vyzeral, či sa nespamätal a nevracia sa k nemu. Dokonca ani vtedy, keď sa my sami vzdávame nádeje, že sa zmeníme alebo že sa zmenia naši blízki, Boh to nevzdáva. Po druhé, Boh má súcit. Možno by sme očakávali, že keď otec v diaľke zbadá syna, vzbĺkne v ňom hnev a rozhorčenie. No otcovi „ho je ľúto“ (porov. Lk 15, 20). Vidí, že syn trpí, a namiesto toho, aby ho odmietol, objíme ho, vybozkáva a privíta doma. Takto Boh pristupuje aj k nám. Nehnevá sa na nás. Len chce obnoviť náš vzťah. Po tretie, Boh oslavuje. Otec z podobenstva nedal synovi jesť iba nejaké zvyšky, ale dal zabiť vykŕmené teľa a prikázal pripraviť hostinu. Teraz nie je čas na výčitky a obviňovanie – nie, teraz je čas radovať sa a hodovať, pretože jeho syn „ožil“ (Lk 15, 32). Otec sa raduje, keď ľutujeme svoje hriechy a vraciame sa k nemu. Od tej chvíle už nehľadí na naše hriechy, ale na nový život, ktorý nám chce dať. A Boh sa o každého jedného z nás stará. Staršieho syna otcovo správanie rozhorčilo, no otec ho uisťuje o svojej láske a prosí ho, aby sa pridal k ich oslave. Boh chce, aby sme si boli istí jeho láskou a aby sme sa rovnako ako on radovali z každého strateného človeka, ktorý sa vracia do svojho pravého domova. Takýto je teda tvoj nebeský Otec. Chváľ ho a ďakuj mu za jeho lásku, milosrdenstvo a vernosť!
„Pane Ježišu, ďakujem ti, že mi zjavuješ Otcovo srdce.“
Micheáš 7, 14 – 15. 18 – 20; Žalm 103, 1 – 4. 9 – 12; Lukáš 15, 1 – 3. 11 – 32