Sobota, 5. septembra
Bratia, zdá sa mi, že nám, apoštolom, Boh pridelil posledné miesto, ako odsúdeným na smrť, lebo sme sa stali divadlom pre svet, anjelov i ľudí. My sme blázni pre Krista, ale vy ste múdri v Kristovi; my sme slabí, a vy silní; vy ste slávni, my znevážení. Až do tejto hodiny sme hladní, smädní a nahí, bijú nás päsťami, sme bez domova, ťažko pracujeme vlastnými rukami; keď nás preklínajú, my žehnáme, keď nás prenasledujú, my to znášame, keď nás potupujú, my sa modlíme. Stali sme sa akoby smeťami sveta, vyvrheľmi pre všetkých až doteraz. Toto nepíšem, aby som vás zahanbil, ale aby som vás napomenul ako svoje milované deti. Veď keby ste mali hoc aj desaťtisíc vychovávateľov v Kristovi, otcov nemáte mnoho, lebo v Kristovi Ježišovi ja som vás splodil skrze evanjelium.
Prvý list Korinťanom 4, 9 – 15;
Zamyslenie
„… aby ste nehorlili jeden za druhého proti inému“ (1 Kor 4, 6).
Pavol jasne videl, že veriaci v Korinte sa medzi sebou uzatvárali do menších skupín, a to sa mu nepáčilo. Niektorí ľudia sa prikláňali k Apollovi, iní k Petrovi. Niektorí sa stotožňovali s Pavlom. Ešte horšie však bolo, že každý obhajoval svojho obľúbeného kazateľa a tých ostatných zatracoval. Apoštoli takéto rozdelenie nechceli podporovať. Preto Pavol kresťanom povedal, aby sa pozerali nielen na obdarených kazateľov a učiteľov, ale najmä na Ježiša, teda na toho, od koho ich dary pochádzajú. A nedialo sa to len v prvotnej Cirkvi. Vidíme to aj v našich farnostiach, v práci, v susedstve. Malé skupinky dokážu veľmi ľahko spôsobiť rozkol. Pouvažuj o svojej farnosti, možno je tam niekto, kto vie výborne organizovať rozličné aktivity. Niekto iný zase dokáže osloviť mladých ľudí, niekto si všíma Božie dary v ľuďoch okolo seba. Možno jeden kňaz pútavo káže, iný zasa mimoriadne zbožne slúži sväté omše. Možno sa ľahko necháme očariť takými talentmi – až tak, že napokon začneme uprednostňovať určitých ľudí pred inými. Môže sa nám dokonca stať, že prestaneme hľadieť na Pána, ktorý je pôvodcom všetkých talentov. Každý z nás má rozličné dary. Je prirodzené, že niektoré vlastnosti obdivujeme na ľuďoch viac ako iné. No všetky talenty pochádzajú od Boha a majú nám zjavovať Božiu lásku a jeho prítomnosť. Boh chce, aby sme si všímali jeho obraz a jeho podobu vo všetkých ľuďoch, s ktorými sa stretneme – vo farníkoch, kolegoch, susedoch, dokonca aj v nepriateľoch. Keď teda budeš v práci alebo v kostole, všímaj si, akými darmi Boh obdaroval ľudí, ktorých stretneš. Skús oceniť Pánovu kreativitu, ktorá sa nám zjavuje toľkými rozličnými spôsobmi. A vzdávaj vďaky Ježišovi, od ktorého pochádzajú všetky talenty.
„Pane Ježišu, ďakujem ti za dielo, ktoré konáš v živote svojich služobníkov, mojich bratov a sestier. Pomáhaj mi vidieť v nich teba a vážiť si každého jedného z nich.“