Sobota, 31. júla
Pán povedal Mojžišovi na vrchu Sinaj: „Budeš počítať sedem ročných týždňov, teda sedemkrát sedem rokov, čo je spolu štyridsaťdeväť rokov. V desiaty deň siedmeho mesiaca budeš trúbiť na poľnici; v deň zmierenia budete trúbiť na trúbe po celej svojej krajine. Päťdesiaty rok vyhlásite za svätý a ohlásite slobodu pre všetkých obyvateľov krajiny, lebo to bude pre vás jubilejný rok. Všetci sa vrátite na svoj dedičný majetok a každý odíde k svojej rodine. Päťdesiaty rok bude pre vás jubilejným rokom. Nebudete siať, ani žať, čo samo narástlo na poli, ani nerezané vinice nebudete oberať! Lebo to bude jubilejný rok a bude pre vás svätý; budete jesť len plody donesené priamo z poľa. V tomto jubilejnom roku sa všetci vrátite na svoj dedičný majetok. Keď niečo predáš svojmu blížnemu alebo od neho niečo kúpiš, nech nik nepoškodí svojho brata. Budeš od neho kupovať podľa počtu rokov od posledného jubilejného roku a on ti má odpredať podľa počtu ročných úrod. O koľko viac rokov ostane po jubilejnom roku, o toľko vyššia bude aj cena, a o koľko kratší čas napočítaš, o toľko menšia bude kúpna cena: lebo ti predáva počet úrod. Neutláčajte svojich súkmeňovcov; ale boj sa svojho Boha, lebo ja som Pán, váš Boh.“
Zamyslenie
„To bude pre vás jubilejný rok“ (Lv 25, 10).
Jubilejný rok, ktorý sa v Izraeli oslavoval každých päťdesiat rokov, bol nádherným časom obnovy. Veritelia odpúšťali dlžníkom, predaný majetok sa vracal pôvodným vlastníkom, otroci sa prepúšťali na slobodu a znovu sa spájali rozdelené rodiny. Povinnosti bežného života boli prerušené pre oslavy, rozhovory a prejavy vďačnosti. Táto starodávna tradícia znie príťažlivo, však? Pravdou je, že milosti spojené s oslavou jubilejného roku môžeme zažívať podobne ako Izrael. Ježiš svojou smrťou a zmŕtvychvstaním zaviedol nové jubileum – naše vykúpenie –, ktoré môžeme prežívať tu a teraz. Oslobodenie otrokov. Tým, že Ježiš zvíťazil nad hriechom a smrťou, boli sme vyslobodení z otroctva hriechu a neprávosti. Radujme sa teda, že môžeme prekonávať svoje sebectvo a slobodne milovať Boha a svojich blížnych. Zrušenie dlhov. Ježiš svojím zmŕtvychvstaním splatil dlh, ktorý sme pre hriechy mali voči Bohu aj voči sebe navzájom (pozri Kol 2, 14). Svojím odpustením odstránil náš dlžobný úpis. Možno musíme odstraňovať škody, ktoré sme spôsobili, ale táto práca na obnove môže byť úžasným zážitkom uzdravenia a slobody. Tešme sa teda, že Boh zmazal naše dlhy a otvoril nám dvere k uzdraveniu. Zjednotenie rodín. Prostredníctvom svojho Ducha nám Ježiš umožňuje žiť v láske. Vo chvíľach, keď sa nám zdá, že naše rodiny sú rozdelené viac než kedykoľvek predtým, je povzbudzujúce vedieť, že Ježiš nám môže pomôcť zmieriť sa. Nie vždy to je ľahké, ale s modlitbou a pokorou môžeme objaviť jeho moc uzdravovať aj dlhoročné rany. Nemusíš čakať až dovtedy, kým prídeš do neba. Ba ani päťdesiat rokov! Ježiš je tvojím prameňom obnovy a odpočinku – aj dnes. Všetkým nám totiž dáva milosť žiť v slobode Božích detí!
„Pane Ježišu, ďakujem ti za naplnenie Božieho prisľúbenia o milostivom jubilejnom roku!“
Levitikus 25, 1. 8 – 17; Žalm 67, 2 – 3. 5. 7 – 8; Matúš 14, 1 – 12