Sobota, 3. októbra

Jób povedal Pánovi: „Ja viem, že ty môžeš všetko a tvoj zámer nemožno prekaziť. Kto môže bez toho, že by mal vedomosť, zastierať tvoje plány? Hovoril som o tom, čomu nerozumiem, o divoch, ktoré presahujú moju chápavosť. Len z počutia som ťa poznal doteraz, no teraz ťa vidím vlastnými očami. Preto si robím výčitky a kajám sa v prachu a popole.“ A Pán požehnal koniec Jóbovho života viac ako jeho začiatok. Jób nadobudol štrnásťtisíc oviec, šesťtisíc tiav, tisíc záprahov volov a tisíc oslíc. Mal znova sedem synov a tri dcéry. Jednej dal meno Holubica, druhej meno Kasia, tretej meno Roh krásy. V šírom kraji nebolo krajších žien ako Jóbove dcéry. A ich otec im dal aj podiel na dedičstve s ich bratmi. Jób potom žil ešte stoštyridsať rokov a videl svoje deti i deti svojich detí až po štvrté pokolenie. A zomrel starý a sýty svojich dní.

Jób 42, 1 – 3. 5 – 6. 12 – 16;

Zamyslenie

„No teraz ťa vidím vlastnými očami“ (Jób 42, 5).

Objednajte si predplatné pre zobrazenie celého zamyslenia.

Ste naším odberateľom? Prihláste sa.