Sobota, 26. júna
Keď Ježiš vošiel do Kafarnauma, pristúpil k nemu stotník s prosbou: „Pane, sluha mi leží doma ochrnutý a hrozne trpí.“ On mu povedal: „Prídem a uzdravím ho.“ Stotník mu odpovedal: „Pane, nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu, ale povedz iba slovo a môj sluha ozdravie. Veď aj ja som podriadený človek a mám pod sebou vojakov. Ak daktorému poviem: ‚Choď!‘ – ide; inému: ‚Poď sem!‘ – tak príde; a svojmu sluhovi: ‚Urob toto!‘ – on to urobí.“ Keď to Ježiš počul, zadivil sa a tým, čo ho sprevádzali, povedal: „Veru, hovorím vám: Takú vieru som nenašiel u nikoho v Izraeli. Hovorím vám, že prídu mnohí od východu i západu a budú stolovať s Abrahámom, Izákom a Jakubom v nebeskom kráľovstve, a synovia kráľovstva budú vyhodení von do tmy; tam bude plač a škrípanie zubami.“ A stotníkovi Ježiš povedal: „Choď a nech sa ti stane, ako si uveril.“ A v tú hodinu jeho sluha ozdravel. Keď potom Ježiš vošiel do Petrovho domu, videl, že jeho testiná leží v horúčke. Dotkol sa jej ruky a horúčka ju opustila. Hneď vstala a obsluhovala ho. Keď sa zvečerilo, priniesli k nemu mnohých posadnutých zlými duchmi a on slovom vyháňal duchov a uzdravoval všetkých chorých, aby sa splnilo, čo povedal prorok Izaiáš: „On vzal na seba naše slabosti a niesol naše choroby.“
Zamyslenie
„Prídem“ (Mt 8, 7).
Zástupy vyhľadávali Ježiša, tlačili sa na neho a chceli byť pri ňom čo najbližšie. Kázal tak ako nikto predtým a uzdravoval nespočetné množstvá ľudí – ba dokonca vyháňal aj zlých duchov. No keď sa k Ježišovi predieral rímsky vojak, davy sa rozostúpili. Viacerým možno vyrazila dych jeho smelosť a či skôr pokora, s akou povedal: „Pane, sluha mi… hrozne trpí“ (Mt 8, 6). Ježiš odpovedal: „Prídem“ (Mt 8, 7). Vážil si žiadosť veliteľa mocných vojenských jednotiek, ktoré okupovali Izrael. Neodradilo ho ani to, že tento stotník vlastne spolupracoval pri okupácii vyvoleného národa; neodpudzovala ho ani jeho politická príslušnosť, ani vplyvná pozícia. A Ježiš ho ani nežiadal, aby opustil armádu, odvolal svoju oddanosť Rímu a úplne sa vzdal násilia. Namiesto toho sa zahľadel do vojakovho srdca; vtedy neuvidel tvrdého veliteľa, ale pokorného, ustarosteného muža, ktorý koná s vierou. Stotník azda nechápal mnohé veci o Ježišovi, no v tej chvíli na tom nezáležalo. Ježiš mu sľúbil: „Prídem.“ Stotník vtedy ešte netušil, že Ježiš neprišiel na svet, aby ho odsúdil, ale aby ho spasil (pozri Jn 3, 17). Nevedel, že Ježiš prišiel spasiť každého, kto k nemu pristúpi s vierou, bez ohľadu na zásluhy, pôvod či minulé hriechy. Ale ty vieš, že ani tvoje zamestnanie, ani staré hriechy, ani predsudky Ježiša neodradia, ak máš v srdci aj pokoru a vieru. Pri každej svätej omši opakuješ: „Pane, nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu, ale povedz iba slovo a duša mi ozdravie.“ A Ježiš ti odpovedá: „Prídem.“ Akým spôsobom prichádza? V Eucharistii prichádza s mocou uzdraviť a spasiť ťa, občerstviť a obnoviť ťa. Prichádza k tebe aj počas tichej modlitby. Prichádza, keď máš srdce naplnené súcitom k niekomu, kto trpí. Ber Ježiša za slovo. Ver mu, keď ti hovorí: „Prídem,“ a prijmi ho. Daruj mu svoje srdce, dovoľ mu, aby odľahčil tvoje bremeno a priniesol uzdravenie a spásu tvojim blízkym.
„Pane, nie som hoden, ale aj tak ťa prosím, aby si prišiel. Pane, uzdrav ma a spolu so mnou všetkých, za ktorých sa dnes modlím.“
Genezis 18, 1 – 15; (Žalm) Lukáš 1, 46 – 50. 53 – 55; Matúš 8, 5 – 17