Sobota, 23. januára

Bratia, bol zhotovený prvý stánok, v ktorom bol svietnik, stôl a obetné chleby a nazýva sa Svätyňa. Za druhou oponou bol stánok, ktorý sa volá Svätyňa svätých. Ale keď prišiel Kristus, veľkňaz budúcich darov, cez väčší a dokonalejší stánok, nie urobený rukou, to jest nie z tohto stvoreného sveta, raz navždy vošiel do Svätyne, a to nie s krvou capov a teliat, ale so svojou vlastnou krvou, a tak získal večné vykúpenie. Lebo ak už krv capov a býkov a popol z jalovice pokropením poškvrnených posväcuje, aby boli telesne čistí, o čo viac krv Krista, ktorý skrze večného Ducha sám seba priniesol Bohu na obetu bez poškvrny, očistí nám svedomie od mŕtvych skutkov, aby sme mohli slúžiť živému Bohu.

List Hebrejom 9, 2 – 3. 11 – 14;

Zamyslenie

„O čo viac krv Krista… očistí nám svedomie od mŕtvych skutkov, aby sme mohli slúžiť živému Bohu“ (Hebr 9, 14).

Keď malé dieťa nemá čisté svedomie, vidno to na prvý pohľad. Vyhýba sa očnému kontaktu a zdržuje sa ďalej od svojich rodičov aj od „miesta činu“. Ak nedokáže rýchlo uniknúť, nasadí falošný úsmev a pokúsi sa opäť si získať náklonnosť svojich rodičov. Väčšina rodičov vie, čo dieťa urobilo, a hneď mu odpustí, no často sa dieťa aj tak pokúsi svoj čin „napraviť“. Zbieraním črepín síce tanier neopraví, ani svoj čin neodčiní, no napriek tomu sa o to snaží. Pripadáš si niekedy podobne vo vzťahu k Bohu? Možno chodíš so sklonenou hlavou a si presvedčený, že je z teba nešťastný. Napriek tomu, že si vyznal svoj hriech a dostal si rozhrešenie, možno ho stále pociťuješ ako bremeno. Možno sa pokúšaš uľaviť svojmu svedomiu, a tak sa snažíš vykonať mnoho dobrých skutkov, ktoré by vyvážili tie zlé. Takže usilovne pracuješ. Ale hoci sa zo všetkých síl snažíš, tvoja snaha iba zakrýva základný problém: pokazil si niečo, čo dokáže napraviť iba Boh. Autor Listu Hebrejom pochopil, že nejde až tak o to, čo robíme my, ale najmä o to, čo už urobil Ježiš! Získal pre nás odpustenie, keď vylial svoju krv. Ba ešte viac: Ježiš očistil naše svedomie od toho nepríjemného pocitu viny, ktorý nám hovorí: „Musím sa polepšiť. Musím sa viac snažiť.“ My ho totiž nemusíme presviedčať, aby nám odpustil a prijal nás späť. Naše dobré skutky majú byť skôr vďačnou reakciou na to, čo urobil Ježiš, nie akýmsi „hromadením dostatočnej dobroty“, aby bol Boh spokojný. Keď Ježiš vylial svoju krv, urobil z nás nové stvorenie. Jeho krv – jeho vlastný život – mení všetko, čoho sa dotkne, dokonca aj nás! Môžeme kráčať slobodne, pretože mocou Ježišovej krvi sme sa stali Božími deťmi a boli sme oslobodení od každého hriechu. Aký láskavý je náš Boh! Aký milosrdný je náš Spasiteľ! Ako by sme ho neuctievali celým srdcom?

„Pane Ježišu, ďakujem ti, že si za mňa vylial svoju krv.“

List Hebrejom 9, 2 – 3. 11 – 14; Žalm 47, 2 – 3. 6 – 9; Marek 3, 20 − 21