Sobota, 22. mája

Keď sme prišli do Ríma, dovolili Pavlovi bývať oddelene len s vojakom, čo ho strážil. O tri dni zvolal popredných Židov. Keď sa zišli, povedal im: „Bratia, ja som nič neurobil ani proti ľudu, ani proti otcovským zvykom, a predsa ma v Jeruzaleme uväznili a vydali do rúk Rimanov. Oni ma vypočuli a chceli ma prepustiť, lebo som neurobil nič, za čo by som si zasluhoval smrť. Ale Židia boli proti tomu a bol som donútený odvolať sa na cisára; ale nie že by som chcel niečo žalovať na svoj národ. Pre toto som sa chcel stretnúť a hovoriť s vami. Lebo pre nádej Izraela som sputnaný touto reťazou.“ Pavol potom zostal celé dva roky vo svojom najatom byte a prijímal všetkých, čo k nemu prichádzali. Ohlasoval Božie kráľovstvo a učil o Pánu Ježišovi Kristovi so všetkou odvahou a bez prekážky.

Skutky apoštolov 28, 16 – 20. 30 – 31; Žalm 11, 4 – 5. 7;

Zamyslenie

„So všetkou odvahou… ohlasoval Božie kráľovstvo“ (Sk 28, 31).

V určitom období Pavol možno vnímal svoje uväznenie ako protivenstvo. Avšak v závere Skutkov apoštolov ho vidíme s rukami v okovách, no so srdcom plným dôvery. Pred mnohými rokmi sa stretol so vzkrieseným Pánom a toto stretnutie mu úplne zmenilo život. Teraz, už ako starší muž, Pavol trávil takmer celý svoj život šírením evanjelia. Ani väznenie mu v tom nemohlo zabrániť! Aký príklad nám Pavol dáva! Vieme, ako ťažko sa niekedy evanjelizuje. Vnútorný hlas nám našepkáva slová pochybností či strachu a keď nastane príležitosť hovoriť o Bohu, mlčíme. Nechceme sa strápniť alebo vyzerať príliš „zbožne“, preto sa téme vyhýbame – občas dokonca aj vtedy, keď sa nás niekto na vieru opýta priamo. V tomto nás môže svätý Pavol povzbudiť. Jeho odvaha hlásať evanjelium vyvierala z dôvery v Krista. Pavol si bol istý, že za akýchkoľvek okolností Ježiš žije v ňom a Duch Svätý ho bude ďalej napĺňať Božou láskou. Vedel, že na Ducha Svätého sa môže spoľahnúť, nech by jeho ohlasovanie dopadlo akokoľvek, a to mu dodávalo odvahu a silu. Dokonca aj vo väzení. No Pavol bol takým úspešným evanjelizátorom nielen vďaka svojej odvahe, ale aj nádeji. Vedel, že Ježiš má jeho budúcnosť vo svojich rukách, a toto vedomie ho oslobodzovalo od úzkosti a bojazlivosti. A to ho robilo ešte príťažlivejším – až natoľko, že ľudia za ním prichádzali aj do väzenia, aby ho počuli rozprávať o Pánovi. Keď budeš mať príležitosť podeliť sa o svoju vieru, spomeň si na svätého Pavla. Nedovoľ, aby ťa úzkosť a strach oberali o nádej. Pamätaj, že Ježiš ťa vykúpil a s láskou drží v rukách aj tvoju budúcnosť. „So všetkou odvahou,“ ktorá pramení z poznania Božej lásky, môžeš radostne vykročiť a sebaisto ľuďom hovoriť o vzkriesenom Ježišovi.

„Pane Ježišu, daj, aby posolstvo nádeje z tvojho zmŕtvychvstania prúdilo cezo mňa, aby aj iní mohli prežívať túto radosť.“

Skutky apoštolov 28, 16 – 20. 30 – 31; Žalm 11, 4 – 5. 7; Ján 21, 20 – 25