Sobota, 22. augusta, Panny Márie Kráľovnej
Anjel ma zaviedol k bráne obrátenej na východ. A hľa, od východu prichádzala veleba Izraelovho Boha; jej šum bol ako šum veľkých vôd a zem žiarila od jeho vznešenosti. Zjav, ktorý som videl, bol ten istý, čo som videl, keď prišiel spustošiť mesto; bol podobný zjavu pri videní, ktoré som mal pri rieke Chobar; a padol som na tvár. Pánova veleba vošla do chrámu cez bránu obrátenú na východ. Tu ma duch zdvihol a voviedol do vnútorného nádvoria; a hľa, dom bol plný Pánovej veleby. A počul som, ako ktosi ku mne z domu hovorí – pri mne stál muž a hovoril mi: „Syn človeka, tu je môj trón a miesto, kde stoja moje nohy, tu budem bývať uprostred synov Izraela naveky.“
Zamyslenie
„Pánova veleba vošla do chrámu“ (Ez 43, 4)
Izraelský ľud bol vo vyhnanstve, z Jeruzalema zostali ruiny a Pánova veleba – zvláštna Božia prítomnosť a ochrana – opustila chrám. A ľud, odlúčený od Boha a gniavený vinou, už tridsať rokov otročil Babylončanom. Ezechiel všetko toto predpovedal už v predchádzajúcom videní (10, 1 – 19). Videl však aj niečo ďalšie: „Od východu prichádzala veleba Izraelovho Boha… a naplnila chrám“ (43, 2. 4). Ako Božia prítomnosť opustila Pánov dom, tak sa aj vráti – s úžasným prísľubom: „Tu je môj trón… tu budem bývať… naveky“ (43, 7). Prísľub v Ezechielovom videní sa nevzťahuje na konkrétny trón v nejakom chráme. I keď Ezechiel hovorí o návrate Izraelitov do Jeruzalema s veľkým optimizmom a nádejou, poukazuje zároveň aj na niečo oveľa väčšie – na deň, keď príde na zem samotné Božie kráľovstvo. Tento prísľub platí pre každého z nás aj dnes, bez ohľadu na miesto a čas, kde a kedy zaznel. Pre zásluhy Ježišovho kríža a zmŕtvychvstania Boh prebýva vždy uprostred svojho ľudu, kdekoľvek žije! Jeho veleba v nás prebýva – v spoločenstve aj v jednotlivcoch (pozri 2 Kor 6, 16; 1 Kor 6, 19). Niekoľko desiatok rokov po tom, čo Ezechiel vyslovil toto proroctvo, sa Boh naozaj do svojho chrámu vrátil. Svoj ľud neopustil a ani jeho srdce sa od neho nikdy nevzdialilo. Keď Izraeliti oľutovali svoje hriechy a začali po ňom túžiť, Boh sa vrátil a požehnal ich. To isté platí aj pre teba. Si chrámom Ducha Svätého a Boh ťa nikdy nezanechá ani neopustí. Aj keď spáchaš ťažký hriech a budeš sa báť, že si prišiel o milosť jeho prítomnosti, Boh bude čakať, kým nezačuje prvé slová tvojej ľútosti. On sa vždy túži vrátiť do tvojho srdca vo svojej velebe a sláve. A jeho veleba – jeho život ukrytý v hĺbke tvojho bytia – má moc očistiť ťa od modlárstva, cudzoložstva a akéhokoľvek poškvrnenia. Pozvi ho teda do svojho vnútra!
„Pane, príď dnes do môjho života! Odpusť mi a očisti ma od všetkého, čo ma poškvrňuje.“