Sobota, 20. februára
Toto hovorí Pán: „Ak odstrániš zo svojho stredu utláčanie a prestaneš ukazovať prstom a hovoriť bezbožne, ak dáš svoj chlieb hladnému a nasýtiš dušu ubitú, vtedy zažiari vo tmách tvoje svetlo a tvoja temnota bude ako poludnie. Pán ťa bude neprestajne sprevádzať i na miestach vyprahnutých ťa nasýti a tvoje kosti upevní; a budeš ako polievaná záhrada a ako prameň, ktorého voda nevysychá. Tvoj národ znova postaví dávne rumoviská, stavať budeš na základoch dávnych pokolení a budú ťa volať opravovateľom ruín a obnoviteľom ulíc, aby sa v nich dalo bývať. Ak zdržíš v sobotu svoju nohu a v môj svätý deň nebudeš pracovať a volať budeš sobotu rozkošou, Pánov svätý deň slávnym a osláviš ho tým, že nebudeš cestovať, obchodovať ani rokovať, budeš sa kochať v Pánovi. Budem ťa vodiť po výšinách zeme a nasýtim ťa dedičstvom Jakuba, tvojho otca; lebo prehovorili Pánove ústa.“
Zamyslenie
„Ak odstrániš zo svojho stredu utláčanie…“ (Iz 58, 9).
Na tento úryvok z Písma by sme možno najradšej zareagovali slovami: „Ja popri všetkých svojich povinnostiach nedokážem ešte aj slúžiť Pánovi! Nemôže to robiť niekto iný?“ Áno, môže – Pánovi a jeho ľudu by mal slúžiť každý. Práce je dosť pre každého, a preto k nej Boh aj všetkých povoláva. Aj teba teda Boh volá slúžiť mu starostlivosťou o svojich blízkych. Nežiada ťa však, aby si to robil vlastnými silami a nečakal za to žiadnu odmenu. Sľubuje, že ak budeš konať s láskou, zahrnie ťa požehnaním. Svätý František hovorí: „Keď dávame, dostávame.“ K čomu ťa Boh povoláva dnes? Pomôž „utláčaným“, „hladným“ a tým, čo majú „ubitú dušu“ (porov. Iz 58, 10). Pre Bohom milovaných chudobných môžeš byť Božími očami, ušami a rukami. Áno, môže to byť náročné. Možno budeš musieť vykročiť zo svojho pohodlia. Uvedom si však, že vždy, keď tak urobíš, daruješ viac než len jedlo či peniaze. Tomu núdznemu alebo zúfalému človekovi prinesieš zároveň lásku samého Boha. Urob tak a Boh ti daruje väčšiu empatiu voči ľuďom, ktorí nie sú ako ty. A tvoja schopnosť milovať ako Ježiš bude rásť. Vyhýbaj sa „bezbožnej reči“ (porov. Iz 58, 9). Keď budeš hovoriť zle o druhých, len tým posilníš svoje negatívne pocity voči nim. Taktiež pritom hrozí, že vyvoláš negatívne myšlienky aj v človeku, s ktorým sa rozprávaš. Keď sa ti však podarí udržať jazyk na uzde alebo hovoriť o druhom len v dobrom, otvoríš bránu Božiemu Duchu, aby ťa požehnal. Sám budeš pokojnejší a stane sa z teba dôveryhodnejší svedok Kristovej lásky. Nedaj sa oklamať mylným presvedčením, že služba, ku ktorej ťa Pán volá, je len ďalšou položkou na zozname tvojich povinností. Veď vďaka nej máš šancu hovoriť s ľuďmi vo svojom okolí o Kristovi a sám žiť plnším a radostnejším životom. Keď sa snažíš slúžiť Pánovi, požehnanie prúdi na všetky strany!
„Pane, urob ma nástrojom svojho pokoja.“