Sobota, 19. septembra
Keď sa k Ježišovi zišiel veľký zástup a prichádzali k nemu ľudia zo všetkých miest, povedal v podobenstve: „Rozsievač vyšiel rozsievať semeno. Ako sial, jedno zrno padlo na kraj cesty. Tam ho pošliapali a nebeské vtáky pozobali. Druhé padlo na skalu. Vzišlo a uschlo, lebo nemalo vlahy. Iné zasa padlo do tŕnia, ale tŕnie rástlo s ním a udusilo ho. Iné zrno padlo do dobrej zeme. Vyrástlo a prinieslo stonásobnú úrodu.“ Keď to povedal, zvolal: „Kto má uši na počúvanie, nech počúva.“ Jeho učeníci sa ho pýtali, aké je to podobenstvo. On im povedal: „Vám je dané poznať tajomstvá Božieho kráľovstva. Ostatným hovorím len v podobenstvách, aby hľadeli, ale nevideli, aby počúvali, ale nechápali. Podobenstvo znamená toto: Semeno je Božie slovo. Na kraji cesty, to sú tí, čo počúvajú, ale potom prichádza diabol a vyberá im slovo zo srdca, aby neuverili a neboli spasení. Na skale, to sú tí, čo počúvajú a s radosťou prijímajú slovo, ale nemajú korene, veria len na čas a v čase skúšky odpadajú. Ktoré padlo do tŕnia, to sú tí, čo počúvajú, ale starosti, bohatstvo a rozkoše života ho postupne udusia a oni neprinesú úrodu. A ktoré padlo do dobrej zeme, to sú tí, čo počúvajú slovo, zachovávajú ho v dobrom a šľachetnom srdci a s vytrvalosťou prinášajú úrodu.“
Zamyslenie
„… na kraj cesty… na skalu… do tŕnia“ (Lk 8, 5 – 7).
V tomto podobenstve Ježiš obrazne hovoril o rozličných spôsoboch, akými ľudia odpovedajú na jeho slovo. Z vlastnej skúsenosti vieme, že v každom človeku je trochu z každého druhu „zeme“. Každý deň by sme sa možno dokázali bližšie stotožniť s iným druhom. Zamyslime sa, čo tieto druhy pôdy naznačujú o schopnosti prijímať Božie slovo a odpovedať naň. Kraj cesty predstavuje obdobia, keď možno cítiš volanie modliť sa alebo čítať Sväté písmo, ale odsúvaš túto myšlienku bokom. Dobrý hospodár by podnikol potrebné kroky, aby zúrodnil takúto pôdu. Čo by si mohol urobiť ty? Pokús sa začleniť modlitbu alebo čítanie Písma do svojho denného režimu. Môžeš si nastaviť pripomienku v mobile alebo v počítači. Skalnatá pôda znamená situácie, keď si si čítal Sväté písmo a modlil si sa na určitý úmysel. Ale len čo si sa ocitol vo víre dňa, pustil si to z hlavy. Takúto pôdu môžeš zúrodniť tým, že si budeš do modlitbového denníka zapisovať úryvky, ktoré ťa oslovili. Alebo si môžeš spisovať zoznam úmyslov a pri modlitbe doň vždy nahliadnuť. Tŕnie symbolizuje chvíle, keď sa ťa v modlitbe Boh dotýka svojou láskou a pokojom, no potom sa dozvieš znepokojujúcu správu a premôže ťa strach. Alebo keď počas eucharistickej adorácie pocítiš radosť, ale potom ti myseľ rozptýlia závistlivé myšlienky voči niekomu v kostole, kto vyzerá svätejší ako ty – a tvoju radosť pohltí nepokoj. V takomto prípade obráť svoju pozornosť späť k tomu, čo Boh práve urobil v tvojom srdci. Spomeň si na úryvok, ktorý ťa tak oslovil, alebo si pripomeň Božiu lásku či to, že Bohu môžeš dôverovať. Každý z nás chce odpovedať na Božie slovo tak, aby prinášal plody. Nesmierne povzbudzujúce je, že bez ohľadu na to, ako odpovieme, náš nebeský Otec bude semená slova rozsievať neustále. Jeho nikdy neunaví prihovárať sa nám a pozývať nás prinášať plody pre jeho kráľovstvo.
„Otče, naďalej zasievaj semená svojho slova do môjho života. Zveľaďuj pôdu môjho srdca, aby som pre teba prinášal úrodu.“
Prvý list Korinťanom 15, 35 – 37. 42 – 49; Žalm 56, 10 – 14; Lukáš 8, 4 – 15