Sobota, 19. decembra
Za čias judejského kráľa Herodesa žil istý kňaz menom Zachariáš z Abiášovej kňazskej triedy. Jeho manželka pochádzala z Áronových dcér a volala sa Alžbeta. Obaja boli spravodliví pred Bohom a bezúhonne zachovávali všetky Pánove prikázania a ustanovenia. Nemali však deti, lebo Alžbeta bola neplodná a obaja boli v pokročilom veku. Keď raz prišiel rad na jeho triedu a on konal kňazskú službu pred Bohom, podľa zvyku kňazského úradu lósom mu pripadlo vojsť do Pánovho chrámu a priniesť kadidlovú obetu. V čase kadidlovej obety sa vonku modlilo množstvo ľudu. Tu sa mu zjavil Pánov anjel; stál na pravej strane kadidlového oltára. Keď ho Zachariáš zbadal, zľakol sa a zmocňovala sa ho hrôza. Ale anjel mu povedal: „Neboj sa, Zachariáš, lebo je vyslyšaná tvoja modlitba. Tvoja manželka Alžbeta ti porodí syna a dáš mu meno Ján. Budeš sa radovať a plesať a jeho narodenie poteší mnohých. Lebo on bude veľký pred Pánom. Víno a opojný nápoj piť nebude a už v matkinom lone ho naplní Duch Svätý. Mnohých synov Izraela obráti k Pánovi, ich Bohu. Sám pôjde pred ním s Eliášovým duchom a mocou, aby obrátil srdcia otcov k synom a neveriacich k múdrosti spravodlivých a pripravil Pánovi dokonalý ľud.“ Zachariáš povedal anjelovi: „Podľa čoho to poznám? Veď ja som starec a moja manželka je v pokročilom veku.“ Anjel mu odpovedal: „Ja som Gabriel. Stojím pred Bohom a som poslaný hovoriť s tebou a oznámiť ti túto radostnú zvesť. Ale onemieš a nebudeš môcť hovoriť až do dňa, keď sa toto stane, lebo si neuveril mojim slovám, ktoré sa splnia v svojom čase.“ Ľud čakal na Zachariáša a divil sa, že sa tak dlho zdržuje v chráme. Ale keď vyšiel, nemohol k nim prehovoriť; a oni pochopili, že mal v chráme videnie. Dával im znaky a zostal nemý. Len čo sa skončili dni jeho služby, vrátil sa domov. Po tých dňoch jeho manželka Alžbeta počala, ale skrývala sa päť mesiacov a hovorila: „Toto mi urobil Pán v čase, keď zhliadol na mňa, aby ma zbavil hanby pred ľuďmi.“
Zamyslenie
„Podľa čoho to poznám?“ (Lk 1, 18).
Všimni si Zachariášovu reakciu na anjelove slová. Pýta sa takmer na to isté, na čo sa o pár veršov neskôr pýta Mária (pozri Lk 1, 34). A predsa je v tom veľký rozdiel. Máriina otázka „Ako sa to stane?“ ukazuje, že ona anjelovi verí, no Zachariášova otázka poodhaľuje, že pochybuje. Preto za prejav svojej nedôvery na deväť mesiacov onemie. Zrejme si povieme, že to voči Zachariášovi nebolo fér. Uvedomme si však, že Mária sa pýtala s dôverou, kým Zachariáš anjelovo posolstvo spochybňoval a neveril mu. Obdobie nemoty bolo navyše pre Zachariáša časom Pánovej milosti, pretože sa mohol v tichej modlitbe zamýšľať nad Božími prísľubmi. Ako sa dá usudzovať z nádherného chválospevu po synovom narodení, Zachariáš tento čas veru nepremárnil. Stal sa z neho iný človek! Naším cieľom je, pochopiteľne, mať takú vieru, akú mala Panna Mária. Vedieť povedať áno na všetko, čo od nás Boh žiada, aj keby sme sa chceli na čosi opýtať a vyjasniť si to. Každý z nás však sem-tam urobí chybu. Boh nám možno aj niečo povie priamo, no my sa ho zo strachu spýtame: „Podľa čoho to poznám?“ a radšej si nevšímame, kam nás chce viesť. Tým, že Bohu neveríme, prichádzame o niečo aj my – napríklad o možnosť podeliť sa s niekým o evanjelium alebo pomôcť chorému susedovi. Áno, nikto z nás nemá úplne čisté konto; to ale neznamená, že sa máme vzdať! Neodsudzuj sa, ak urobíš chybu. Boh to s tebou nevzdáva. Aj Zachariáša sa ujal, učil ho a formoval mu srdce; a to isté urobí aj s tebou. Možno ťa pošle naspäť a povie ti, aby si to skúsil znovu, alebo ti povie, aby si zmenil postoj, ktorý ťa obmedzuje. Dôveruj Bohu vo všetkom, čo koná v tvojom živote. On ťa chce uzdraviť, obnoviť a naplniť svojou láskou.
„Pane, daj, aby som ti dôveroval aj v ťažkých časoch. Naplň ma svojím Duchom a urob ma schopným ohlasovať to, čo mi hovoríš v tichu môjho srdca!“
Kniha sudcov 13, 2 – 7. 24 – 25a; Žalm 71, 3 – 6. 16 – 17; Lukáš 1, 5 – 25