Sobota, 18. septembra
Keď sa k Ježišovi zišiel veľký zástup a prichádzali k nemu ľudia zo všetkých miest, povedal v podobenstve: „Rozsievač vyšiel rozsievať semeno. Ako sial, jedno zrno padlo na kraj cesty. Tam ho pošliapali a nebeské vtáky pozobali. Druhé padlo na skalu. Vzišlo a uschlo, lebo nemalo vlahy. Iné zasa padlo do tŕnia, ale tŕnie rástlo s ním a udusilo ho. Iné zrno padlo do dobrej zeme. Vyrástlo a prinieslo stonásobnú úrodu.“ Keď to povedal, zvolal: „Kto má uši na počúvanie, nech počúva.“ Jeho učeníci sa ho pýtali, aké je to podobenstvo. On im povedal: „Vám je dané poznať tajomstvá Božieho kráľovstva. Ostatným hovorím len v podobenstvách, aby hľadeli, ale nevideli, aby počúvali, ale nechápali. Podobenstvo znamená toto: Semeno je Božie slovo. Na kraji cesty, to sú tí, čo počúvajú, ale potom prichádza diabol a vyberá im slovo zo srdca, aby neuverili a neboli spasení. Na skale, to sú tí, čo počúvajú a s radosťou prijímajú slovo, ale nemajú korene, veria len na čas a v čase skúšky odpadajú. Ktoré padlo do tŕnia, to sú tí, čo počúvajú, ale starosti, bohatstvo a rozkoše života ho postupne udusia a oni neprinesú úrodu. A ktoré padlo do dobrej zeme, to sú tí, čo počúvajú slovo, zachovávajú ho v dobrom a šľachetnom srdci a s vytrvalosťou prinášajú úrodu.“
Zamyslenie
„To sú tí, čo… s vytrvalosťou prinášajú úrodu“ (Lk 8, 15).
Každý vie, čo znamená byť vytrvalý. Nevzdávať sa a pokračovať aj vtedy, keď je to namáhavé. Zaťať zuby a ďalej sa snažiť. Je to nepríjemné a niekedy takmer nemožné. Prečo však Ježiš použil toto slovo v súvislosti s „úrodnou pôdou“, keď hovoril o ľuďoch, u ktorých Božie slovo zapustí korene a prináša ovocie (Lk 8, 15)? Možno preto, že bez vytrvalosti je oveľa ťažšie prinášať úrodu. Všimni si ľudí v dnešnom podobenstve. Tí na skale s radosťou prijímajú Božie slovo, ale veria „len na čas“ (Lk 8, 13). Ľudia s tŕním sa nechávajú pohltiť „starosťami, bohatstvom a rozkošami života“ namiesto toho, aby zostali verní aj v protivenstvách (8, 14). Vytrvalosť je kľúčom v každej oblasti duchovného putovania. Potrebujeme ju v zápase s pokušením a klamstvom diabla. Musíme byť vytrvalí aj v boji s rozptýleniami, ktoré odvracajú našu pozornosť od Boha a upriamujú ju na menšie veci, ktoré nás nemôžu uspokojiť. No predovšetkým potrebujeme byť vytrvalí v modlitbe. Ak každý deň trávime čas s Bohom, lepšie dokážeme prinášať úrodu pre Božie kráľovstvo. Práve v modlitbe nám Boh dáva milosť zvládnuť problémy a vôľu vytrvať. Ak teda dokážeme vytrvať v modlitbe, objavíme silu vytrvať aj vo všetkom ostatnom, čo od nás žiada. Vytrvalosť v každodennej modlitbe je niekedy náročná. Často nám ju život skomplikuje. Ak v tejto oblasti zápasíš, popros Boha o pomoc. Možno ti počas uponáhľaného dňa ukáže, kedy sa môžeš na chvíľu vytratiť a stráviť vzácny čas s ním. Ponor sa do modlitby, hoci len na pár minút. Skús poprosiť aj priateľa, aby sa za teba modlil. Najmä sa však nevzdávaj a ver, že časom sa tvoja každodenná „schôdzka“ s Bohom stane najcennejšou chvíľou dňa – až tak, že o ňu ani za nič nebudeš chcieť prísť!
„Pane Ježišu, pomáhaj mi byť vytrvalým v modlitbe, aby som ti prinášal úrodu.“
Prvý list Timotejovi 6, 13 – 16; Žalm 100, 2 – 5; Lukáš 8, 4 – 15